Máme šťastie, že na Slovensku v minulosti, ale aj dnes vychádzajú kvalitné detské knihy. Literatúru pre deti nám môže závidieť celý svet, o tom som úprimne presvedčená. Čo ma však mrzí, nevyužívame to. Kvalitná detská kniha nemusí mať nekonečné texty, príbehu však nesmie chýbať myšlienka. Rozprávky majú odovzdávať nejakú hodnotu a musia niečo naučiť. Ilustrácie by mali pracovať s detskou predstavivosťou, nielen s našou peňaženkou.

Poznáte to video, kde sa mladík snaží vložiť kufor do batožinového priestoru a letuška mu jednoducho pomôže správnym natočením batožiny?
Ak nie, nájdete ho na konci :) 

Áno, práve to je dôvod, prečo je vhodné deťom kupovať vhadzovačky.
Lenže ktoré a kedy?

Príchod jari sa každoročne spája s oslavami Veľkej noci, ktorá predstavuje jeden z hlavných sviatkov v roku. Napriek tomu, že ide predovšetkým o kresťanský sviatok, voľno a čas s rodinou si užívajú aj neveriaci. Vieme však, kde sa tieto sviatky vzali, čo znamenajú a ako rôzne ich slávia ľudia po celom svete?

S blížiacou sa Veľkou nocou mnoho mamičiek pochytí tvorivá nálada. Ak máte deti v predškolskom veku, ktoré rady vyrábajú, a zároveň sú už pomerne samostatné, môže to byť dokonca zábava.

Niekedy sa však stane, že chceme vyrábať, a doma akurát nenájdeme nič, čo by sme pri práci mohli použiť.

Krehké krídelká, štíhle telo, celý život obklopené kvetmi. Je niekto, kto ich nemá rád? Nedávno som čítala, že druhý najčastejší motív, ktorý si ľudia nechávajú vytetovať na telo, sú práve motýle. Možno práve pre ich zraniteľnú krásu a húževnatosť.

Bežne sa motýľ dožíva dvoch mesiacov. Celkom málo na takého krásneho a zázračného tvora.

Predstavte si deti, ktoré sú v poznávaní sveta odkázané samy na seba. Učia sa to, čo práve spozorujú, prírodu skúmajú nie z učebníc prírodopisu, ale na vlastných nohách v lese, a nedostávajú za to známky. Takémuto systému sa hovorí unschooling, a aj keď je v našich končinách zakázaný, v Českej republike sa postupne dvíha vlna diskusií, ktorá žiada, aby mali rodičia pri vzdelávaní detí väčšiu slobodu. Napríklad aj nevzdelávať.

Múdry telefón sa stal súčasťou našich životov. Bez neho nemôžeme ísť do práce, po deti do škôlky, na nákup (čo ak by si muž po ceste na dačo spomenul), na svadbu (treba fotiť nevestu). Vídať ho nielen v našich rukách, ale aj v rukách detí. Zahľadené do blikajúcich obrazoviek sledujú rozprávku, hrajú hru a uteká im detstvo.

Máte doma malého výtvarníka? Potom určite viete, že financovanie jeho umeleckých projektov je niekedy náročné. Pastelky, papiere, farbičky, trblietky, nálepky, to všetko sú veci, ktoré váš malý výmyselník nevyhnutne potrebuje, ale nie sú to práve najlacnejšie záležitosti.

Február je taký čas – nečas. Atmosféra Vianoc je dávno za nami, takže detské nadšenie z darčekov vychladlo, januárové lyžovačky a výlety do hôr sme poväčšine tiež už stihli absolvovať.

Zima sa odjakživa spája so sánkovaním, lyžovaním a šmýkaním na ľade. Tešia sa na to celé generácie detí, a keďže tento rok nám počasie naozaj praje, bola by veľká škoda sneh a ľad nevyužiť. Hľadáte ten pravý zimný šport pre celú rodinu? Inšpirujte sa obľúbenými aktivitami malých aj veľkých.

Ako využiť chladné januárové dni? Nie vždy máme čas a energiu vyraziť na lyže či sánky. Ak však predsa len chceme pripraviť deťom príjemné popoludnie a ešte ich aj niečo naučiť, vyberme sa s nimi do záhrady, lesa či blízkeho parku. Stačí trocha semienok či orieškov, aby sme sa postarali o zvieratká, ktoré si zimnom čase ťažšie hľadajú potravu.

S novým rokom sa okrem návratu do práce a školy spájajú aj nové výzvy. Niekto si spíše zoznam povinností, niekto začne cvičiť. Ja som sa rozhodla vytvoriť wishlist rodičovských predsavzatí, ktoré si v roku 2019 beriem k srdcu. Aby bola spokojnejšie deti, aj my rodičia.

Tradície. Slovo, ktoré sa skloňuje predovšetkým v predvianočnom čase. Sú tradície, ktoré sa k nám dostali generáciami, napríklad každoročná jedlička a kapor na štedrovečernom stole. A potom sú tradície, ktoré patria len a len nám. Či si to uvedomujeme alebo nie, tvoria dôležitú súčasť nášho rodinného života a najmä pre naše deti majú obrovský význam.

Sú krásne, sú originálne a sú len vaše. Vianočné ozdoby vyrobené detskými rukami, ktoré vám aj po rokoch pripomenú, ako sa vaši najmenší tešili na sviatočné dni. Skráťte im adventnú chvíľku výrobou vlastných vianočných ozdôb. Verte, budú oveľa krajšie ako tie z reťazca.

Čím sú deti staršie, tým je náročnejšie ich prekvapiť niečím, čo ich isto poteší a pri tom si to ani nemuseli priať. Každé dieťatko je jedinečné a unikátne a my, rodičia, sa snažíme prekvapiť ich tým naj práve pre nich. A teda je celkom náročné radiť babkám, dedkom, tetám, strýkom..., keď deti už väčšinou aj tak „všetko majú.“ Pokúsim sa Vás inšpirovať ponukou z nášho eshopu.

Rada si spomínam na svoje Vianoce z detstva. Aj keď je v zime skoro tma, Vianoce boli tým najdlhším dňom v roku. To napätie, očakávanie, túžba… Najviac potešili darčeky, pri ktorých sme trávili sviatky spolu celá rodina. A zrazu som ja tá, čo tvorí Vianoce.

Tento článok je pre mamičky „nestíhačky“ ktoré zháňajú do adventného kalendára iné drobnosti ako sú sladkosti a ovocie. Aj pre Vás som dala dokopy 24 tipov, čo môžete deťom do vrecúšok schovať. Mnohé z nich sa dajú rozdeliť na viac dní.

Detí s problémami rečí pribúda. Od ťažkostí vysloviť ťažšie slovné spojenie až po nedostatok slovnej zásoby či starosti s porozumením, čakárne u logopéda sa plnia novými prípadmi. Či už je na vine nedostatok komunikácie v rodine, hľadanie do tabletu od najútlejšieho veku alebo jednoducho vrodený nedostatok, problém s rečou je potrebné podchytiť čo najskôr.

Stalo sa mi to nedávno na návšteve. Kamarátka, ktorá má desaťročnú slečnu, mi rozprávala, aký výchovný problém doma práve rieši.

„Vieš, ona je taká stále zamyslená. Neustále jej niečo chodí po rozume. Namiesto učenia len pozerá von oknom, premýšľa o kadečom a na dôležité sa nesústredí. Len by čítala, brnkala si na klavíri a kreslila obrázky. Ona je taká zasnívaná, čo s ňou budem robiť!“

Deti a domáce práce. Všetci vieme, že by si k sebe mali nájsť cestu. Avšak pre mnohých rodičov je to ťažké. Ako dosiahnuť, aby sa pre deti stalo samozrejmosťou pomáhať doma, keď sa po večeroch „musia“ učiť, v telke beží super film, sú unavené, lebo mali plávanie a kamaráti nemusia...

Dáš aj chlapčekovi loptičku? Áno daj, táááááák. Jéééj ty si ale šikovný chlapec, ty si náš šikuľko, si šikovný, dobre. A potlesk… Toto som si dnes vypočula ja a jeden asi 1,5 ročný chlapček na ihrisku od svojej mamičky. Mal v ruke tri loptičky, ktoré patrili ku guľôčkovej dráhe a podelil sa o jednu z nich s jedným trošku starším chlapcom. Šikovný…. A čoskoro (alebo možno už aj teraz) závislý od pochvaly.

Aj keď počasie na to rozhodne ešte nevyzerá, jeseň je už tu. Čoskoro sa zeleň sfarbí do žlta, červena a škoricova a my si budeme opäť bez výčitiek svedomia užívať nohy pod dekou, teplý čaj a dobrú knihu. My dospelí. Pretože deti majú o trávení voľného času rozhodne úplne inú predstavu.

Pri pomyslení na cestovanie s malými deťmi sa mnohým rodičom zakrúti hlava. Hory oblečenia, nekonečné večery nad cestovným kufrom, krik, plač a stres na ceste. A samozrejme, všade veľa ľudí, dlhé rady pred predajňou lístkov či záchvat plaču v múzeu.

Stalo sa to nedávno v detskom kútiku, kam som prišla dvomi svojimi slečnami, päťročnou a trojročnou. Ja som si sadla na detskú stoličku, ktorá vyzerala, že by dokázala udržať aj dospelého človeka. Na malinký stolík určený na kreslenie, plastelínu a podobné radosti som položila pohárik s kávou, otvorila notebook a začala pracovať.

Už len pár týždňov a deti čaká nástup do škôlok. Niektoré sa tešia, iné majú obavy, mnoho detí si blížiacu zmeny ani neuvedomuje. No my rodičia vieme, najmä ak máme doma deti, ktoré ešte odlúčenie od mamičiek nezažili, že táto zmena bude pre malého predškoláka poriadna. Prísny denný režim, vstávanie, prvé (hoci len malé) povinnosti.

Svet prírody je fascinujúca vec. Toľko farieb štruktúr a tvarov, koľko vám ukáže jedna hlávka kvetu, steblo trávy či kúsok listu, neuvidíte ani v tej najlepšej učebnici o biológii. Preto je možno občas dobré zavrieť všetky knižky, zošity a vypnúť hoci aj náučné televízne programy, a vybrať sa von.

Aj pre tieto deti platí, že vydržať v aute vie byť poriadna drina :) Rovnako ako tí najmenší, sa aj títo drobci vyvíjajú v pohybe a pohyb je to, čo ich upokojuje. No toto obdobie je aj silno egocentrické, a preto je dobré na to myslieť pri výbere hračiek.

Je tu leto a s ním je spojené cestovanie po Slovensku a aj po Európe autom. Pre veľa detí je dlhé cestovanie autom náročné. Deti sa vyvíjajú v pohybe. Ich vnútorná energia ich ženie, aby sa stále hýbali, niečo preliezali, skákali a chytali. No keď sú pripútané v autosedačke, tak to nejde. Začnú sa nudiť. Je im dlho sedieť na mieste (a ešte pripútané). Ako to spolu zvládnuť?

Viac než striktne vytýčený cieľ je v Montessori pedagogike dôležitá cesta, ktorá je pre každé dieťa špecifická a osobitá. Preto vás neprekvapí, že aj jej zásady sú uvoľnené, nezväzujú dieťa ani učiteľa a ponúkajú im veľa slobody a priestoru. Tie najdôležitejšie princípy presahujú školské lavice a uplatníte ich v každej oblasti života.

Neurologické výskumy potvrdzujú to, čo Mária Montesssori pred viac ako sto rokmi vypozorovala pri každodennej práci. Vzdelávanie, ktoré v sebe zahŕňa nielen memorovanie, ale aj motoriku: prácu prstov a pohyb rúk, vytvára v mozgu nezmazateľnú stopu.