Montemama - 5 tipov pre podporu učenia
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Ak rodič rešpektuje senzitívne obdobia, deti sa učia oveľa ľahšie.

Už Mária Montessori si vo svojej praxi všimla, že deti sa v určitom veku učia niektoré veci ľahšie, a zároveň sa o ne v tomto období viac zaujímajú. Odborníci na výchovu sa zhodnú, že na zvládnutie väčšiny senzomotorických schopností má dieťa prvých šesť rokov, keď sa jednotlivé zručnosti učí prirodzene a samo. Keď sa toto obdobie uzavrie, prebieha učenie ťažšie, zväčša na mechanickej úrovni. V prípade niektorých schopností ako zvládnutie materinského jazyka sa schopnosť učenia úplne uzavrie.

Veľa rodičov sa nesprávne domnieva, že senzomotorické obdobie je vec vysoko individuálna, a každé dieťa sa svoje zručnosti učí inokedy. V skutočnosti je prirodzene viazané na určité obdobie a odchýlka nebýva viac ako niekoľko týždňov, nanajvýš mesiacov. Senzomotorické obdobia sa zvyknú nazývať aj okienko príležitosti - vzácnej príležitosti zvládnuť učenie jazyka, rozvoj sluchu či čítanie samé, rýchlo a s radosťou. Je dobré tento čas nepremeškať.

Jazykové zručnosti

Medzi najdôležitejšie schopnosti každého dieťaťa patrí zvládnutie materinského jazyka. Komunikáciu sa dieťa učí od narodenia a niektoré výskumy naznačujú, že na hlas matky dokáže bábätko zareagovať už v tele matky. Od narodenia dieťa nasáva informácie okolo seba nielen zrakom, ale aj sluchom. Čím viac podnetov, tým viac sa jeho slovná zásoba rozširuje.

Dôležité však je, aby bola prepojená s emocionálnym putom. Aj preto sa psychológovia zhodnú na tom, že kontakt s matkou, nielen verbálny, ale aj úzky fyzický vzťah, najlepšie pomáhajú rozvíjať jazyk dieťaťa. Aj preto používame termín “materinský jazyk”. A materinský jazyk by sme mohli nazvať emočným jazykom – je to jazyk, v ktorom dieťa cíti.

Deti, ktoré sa z rôznych dôvodov ocitli mimo spoločnosti či mimo silného vplyvu spoločenského prostredia, sa už nikdy nedokázali naučiť jazyk a dobehnúť zameškané rané obdobie v detstve. Jazykové zručnosti najlepšie rozvíja komunikácia, ktorá prebieha doma, spievanie piesní, detské riekanky spojené s vytlieskavaním a možnosť skúšať opakovať slová a vety. Aj preto treba žiadosti typu “prosím, nespievaj”, či “na dnes už stačí toho rozprávania” dobre zvážiť. Rozvoj reči nenahradí televízia ani rádio, lebo hoci z nich dieťa môže pochytiť slovíčka či vety, empatický a plnohodnotný rozhovor sa naučí len tvárou v tvár ostatných ľudí.

Sluchové vnímanie

Sluchové vnímanie sa u dieťaťa rozvíja spoločne s rečou. Už pred prvými narodeninami je dieťa schopné rôzne zvuky vedome vytvárať. Napríklad vezme lyžicu a udrie ňou po pohári či stole a zistí, že každý predmet vydáva iný zvuk. V tomto období mu môžeme pripraviť zopár pomôcok. Starší hrnček, hrniec, keramickú misku, drevenú podložku a lyžicu či varechu. Dieťa sa bude zabávať búchaním a počúvaním jednotlivých zvukov. Táto aktivita si síce vyžaduje obrovskú dávku rodičovskej trpezlivosti, ale pre dieťa je to veľmi dôležité obdobie.

Ďalším dôležitým objavom je vnímanie rytmu, dieťa miluje tančeky a vytlieskavačky. V tomto období sa oplatí investovať aj do prvých jednoduchých hudobných nástrojov, počúvať s deťmi hudbu a spievať si spoločne. Všimnite si tiež, ako sa vnímanie hudby prirodzene spája s jemnou a hrubou motorikou. Vnímanie zvukov súvisí aj s rozvojom rečových schopností, učením cudzích jazykov a predstavivosti.

Čítanie a prvé písmenká

Čítanie sa na našich školách učí približne od 6. či 7. rokov. V skutočnosti sa však svet písmeniek pre detský vek otvára oveľa skôr - medzi tretím a piatym rokom. Dieťa začína objavovať písmená, obkresľuje ich tvar, učí sa napísať svoje meno, prechádza po písmenkách prstom, opakuje ich.

Ak sa váš štvorročný potomok domáha, aby ste ho naučili podpísať sa, necíťte sa ako hyperaktívna matka. Pri učení pomáha stimulovanie svalovej pamäte, teda že dieťa si písmenká zapamätáva prostredníctvom prepojenia viacerých zmyslov - zraku, sluchu aj jemnej motoriky. Dobrou pomôckou sú drevené tabuľky so šmirglovými písmenami či tvary písmen na hranie (napr. pohyblivá abeceda, alebo puzzle abeceda). Učenie prebieha nasledovne - dieťa po tvare prechádza prstom, sleduje ho očami a nahlas opakuje.

Väčšina trojročných detí tiež miluje čítanie. Najradšej počúvajú mamu, ktorá im číta text, kým oni očami sledujú obrázky. Aj preto je dôležité vybrať vhodne ilustrovanú knihu, ktorá podnecuje predstavivosť, nielen peňaženku :-). Deti, ktoré prejavia záujem o čítanie, začínajú v texte hľadať prvé písmenká, opakovať slová a dokonale si pamätajú vety z obľúbenej rozprávky. V tomto veku nemusia čítať naozaj, ale môžeme im pomôcť správnym stimulom. Ideálne sú vhodne ilustrované knihy, ktoré “rozprávajú” príbeh pomocou obrázkov. Dieťa sa tak učí čítať s porozumením. Nechajte ho prezerať si stranu a potom spoločne prerozprávajte príbeh na obrázku - rozvíjate tak čítanie s porozumením.

Vône a chute

Bez vnímania rôznych vôní a chutí by bol náš svet oveľa chudobnejší. Deti si najlepšie rozvíjajú tieto vnemy v útlom detstve medzi druhým a šiestym rokom. Pomôžeme im, ak ich necháme objavovať rôzne chute zeleniny, ovocia, privoňať si ku kvetom, koreninám, bylinkovému čaju. Nezabúdajte deti zapájať do varenia, nechajte ich olúpať čerstvo nazbieraný hrášok z babkinej záhrady, rozbaliť čokoládu, nasypať bylinky do vody, posypať koláč škoricou. Všetky tieto skúseností u nich rozvíjajú cit pre estetiku a vnímanie krásy.

Priestorové vnímanie

Priestorové vnímanie sa úzko spája s priestorovou inteligenciou a budúcou schopnosťou riešiť strategické a matematické úlohy. Je úzko spojená s takými povolaniami, ako sú umelci, šachisti, architekti a niektorí športovci. Priestorové vnímanie je súčasťou logiky a predstavivosti.

Ako ho rozvíjať? To už je oveľa ťažšia otázka. Veľa rodičov si pomáha hrami ako skladanie puzzle, učia deti hrať šach, orientovať sa na mapách. Pomáha aj maľovanie, lúštenie krížoviek, sudoku, origami či labyrintov. Ide v podstate o úlohy, kde sa vyžaduje prítomnosť rodiča. Priestorové vnímanie pomáhajú rozvíjať aj športy ako tancovanie či plávanie. Najcitlivejšie obdobie na učenie prichádza medzi druhým a šiestym rokom, keď môžete postupne pridávať úlohy podľa potrieb a schopností detí.

 


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Psychomotorický vývoj dieťaťa

Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...