Montemama - Maria Montessori
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Maria Montessoriová (* 31. august 1870, Chiaravalle pri Ancone - † 6. máj 1952, Noordwijk aan Zee) bola predstaviteľka reformnej pedagogiky.

Mária Montessoriová, talianska lekárka, zakladateľka predškolskej výchovy na princípe individuálneho systému. Založila Dom detstva pri Ríme v roku 1907. Veľkú pozornosť venovala detskému zdraviu na periférii Ríma. V herni boli stoly, stoličky, hračky a učiteľka viedla deti na samostatnú činnosť. Bola jednoduchá, stručná a v nej malo dieťa rozvíjať svoje zmysly. V hre zasiahla učiteľka len ako „svetelný lúč“, aby si dieťa neublížilo. Viedla ho na sebavýchovu pri používaní vecí, poznávaní farieb, vôní, a to aj so zatvorenými očami, ale popri tom uplatňovala aj chvíle úplného ticha.

Dieťa si volilo samostatne svoju činnosť, pri ktorej sa súčasne rozvíjajú telesné a duševné schopnosti v kultúrnom prostredí.

V základnej škole opäť žiak vlastnou iniciatívou učí sa poznávať učivo a učiteľ je viac podnecovateľom ako sprostredkovateľom poznatkov. Deti v prírode nadobúdajú vedomosti o nej a nie z kníh, obrazov a podobne. Zaviedla „cvičenia praktického života“, na sebaobsluhu, mravné prežívanie pri stretnutí s prácou, a to pre všetky deti, nie len budúcich remeselníkov.

Učebný plán rozširuje o vyučovacie predmety, ale zvyšuje aj náročnosť podľa skupín detí: 6 – 9 ročné, 9 – 12 ročné. Podľa vekovej skladby zdokonaľujú si žiaci sebavýchovu predovšetkým sociálne správanie. Pritom nikdy neurčila množstvo učiva a rozvrh hodín pre vyučovacie predmety.

Učiteľ si viedol pedagogický denník a v ňom evidenciu o úrovni každého žiaka, v každom vyučovacom predmete a o celej triede. Minimálna hranica počtu detí v triede je 15. Po 12. roku má žiak „rámcový plán“. Obsahuje výučbu kultúry vyjadrovania, hudbu, výtvarné umenie. Druhou skupinou sú morálka, matematika, cudzie jazyky. Tretiu skupinu tvoria pragmatické predmety, žiak študuje živú prírodu, fyziku, chémiu, techniku, dejepis. V škole nejde Montessoriovej o vedu, ale o človeka. Úlohou školy je vzdelanie človeka, realizácia jeho osobnosti vo vzťahu k ostatným jedincom, k svet a Bohu.

Didaktika a metodika Montessoriovej tvorí ucelený program na sebarealizáciu žiaka (koncepcia pedocentrizmu). Učiteľ rozhodujúcim spôsobom usmerňuje rozvoj osobnosti žiaka, jeho fyzické, intelektuálne, emocionálne a eticko-morálne kvality. Ústredná myšlienka montessoriovej pedagogiky je „pomoc ľudskej bytosti, aby dosiahla svoju nezávislosť“.

Základný systém z hľadiska rozčlenenia pedagogického materiálu:

  • cvičenia každodenného života
  • cvičenia na rozvoj zmyslov
  • matematické cvičenia
  • jazykové cvičenia
  • kozmické cvičenia (geografia, geológia, biológia, ekológia, fyzika, chémia)

    Hlavné myšlienky, princípy a metódy Montessoriovej pedagogiky:

  • dieťa má urobiť len to, čo urobí samo z vlastných síl
  • prostredie na výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých (primeranosť zariadenia, didaktické pomôcky, každé dieťa má mať svoj pracovný kútik)
  • podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť a ich individualita
  • dôležitosť rozvíjania všetkých zmyslov
  • princíp postupnej náročnosti sa má prejavovať najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, v hračkách
  • osobnosť vychovávateľa a učiteľa sa má vyznačovať vysokou odbornosťou a úsilím pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vo vývoji podľa predstáv učiteľa, od
  • učiteľa sa vyžaduje empatia,sledovanie a rozvíjanie potrieb detí
    Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Maria_Montessoriová

Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...