Montemama - Čo sa naučíte na Montessori kurze: Najdôležitejší je začiatok
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Predstavte si, že by sme sa vrátili k pôvodným slovanským zvykom, ktoré sa spájali s pôrodom a šestonedelím ženy. V tom prípade by žena nerodila v nemocnici, ale doma, a po únavnom pôrode by ihneď nemusela nabehnúť do bežného kolobehu domácnosti.

Plne by sa venovala iba dieťatku a svojmu zotaveniu. Celých šesť týždňov by boli chránení od vonkajšieho sveta v rohu izby za kútnou plachtou. Neboli by rušení žiadnymi návštevami, jedine nosením jedla od jej kmotry či krstnej mamy.


Zvyky z minulosti možno neboli dokonalé, no v niečom mali pravdu. Po pôrode by malo byť dieťatko v tesnej blízkosti s matkou – bez návštev či vyzváňajúceho telefónu. Pretože množstvo podnetov, ľudí a zmena prostredia mu určite neprospievajú. Okrem toho, že po prvýkrát uvidí svetlo, započuje hlasný zvuk či pocíti dotyk inej osoby, si vytvára jedinečné puto s matkou. Matka je pre neho osobou, od ktorej je závislé, no nielen vtedy, keď je hladné. Je na tomto svete „nové“, a preto sa chce ubezpečiť, že je milované a že svet je bezpečné miesto.


Teória s kúskami praxe

O tých prvých momentoch života novorodenca nám na kurze rozprávala Marcela Gregorovičová, lektorka s viac ako 6-ročnými skúsenosťami s Montessori pedagogikou a mamička 3-ročného syna Maťka. Prvý z cyklu seminárov, o ktorom bude dnes reč, je určený pre budúce mamičky a rodičov tých najmenších do šiestich mesiacov.
Marcela sa na seminároch venovala každému mesiacu dieťaťa zvlášť. Priblížila nám, ako sa k dieťatku správať, akými pomôckami podporiť jeho zmysly a porozprávala nám svoje skúsenosti z výchovy jej syna Maťka. Polohy dieťatka, ako aj to, ako sa k nemu správať a ako sa s ním rozprávať, nám ukazovala na svojej (už historickej) bábike Lenke. ☺



Na kurze bola od rána dobrá uvoľnená atmosféra. Lektorka nám sprostredkovala mnoho informácií od Márie Montessori, ale aj pediatričky Silvany Montanaro. Samozrejme, veľakrát ich doplnila svojimi skúsenosťami z výchovy syna. Nevyhli sme sa ani vtipným momentom. :-)

„Čo si myslíte, aké bolo Maťkove prvé slovo?“ spýtala sa do pléna. Po tom, čo nám prezradila, že to bola káva, sme sa všetci rozchichotali. Maličkí už veľmi skoro vnímajú všetko, čo ich obklopuje – piesne, vône či chute. Takže ak náhodou počas tehotenstva dookola počúvate obľúbenú pesničku, nečudujte sa, keď ju váš drobec rýchlo rozpozná. ☺

Čo ma najviac zaujalo
Zapísala som si niekoľko A4 a o to, čo mi najviac zostalo v pamäti, sa s vami chcem podeliť:

  • Dôvera k mame

Nielen počas šestonedelia, no hlavne počas prvých mesiacov si bábätko buduje bazálnu dôveru k mame. Od vzťahu, ktorý si v tomto čase vytvoria, závisí, ako bude dieťa pristupovať k sebe a okoliu v neskoršom veku a dospelosti. A ako to mama môže ovplyvniť?

Dotykmi, držaním dieťaťa v rukách, dojčením a pohľadom do očí. Dieťa potrebuje cítiť blízkosť matky fyzicky i slovne. Dojčenie dieťatka by malo byť intímne a malo by prebiehať na jednom zaužívanom mieste. Novorodencom dodávajú opakované rituály bezpečie a poriadok.

  • Nenechať ho vyplakať sa

Mama by mala reagovať na každý plač svojho novorodenca, aby mu dala najavo, že ho počuje a chce s ním komunikovať. Veď novorodenec nikdy neplače iba tak – vždy nám svojím plačom chce zdeliť iba nejakú svoju potrebu.

 

V tomto prípade mi napadla „dobre“ mienená rada, ktorú zdieľala kamarátka vo svojom statuse. Ako jej jedna pani v čakárni radila, aby svojho štvormesačného syna nechala vyplakať a najlepšie samého, lebo inak ňou začne manipulovať a nenaučí sa riešiť si svoje potreby sám.

Alebo som sa v istom článku dočítala, že sú rodičia, ktorí nechajú svoje dvojmesačné dieťa plakať v kočíku za dverami. Aby si časom nezvykol, že okolo neho budú stále obskakovať.

Lenže byť láskavou oporou a pomáhať deťom v samostatnosti sú dve úplne iné veci. Marcela nám na kurze zdelila, že už od začiatku tretieho mesiaca môžeme dieťa učiť, že aj mama má svoje potreby. Napríklad v situácii, keď začne dieťatko plakať, ale vy viete, že o 10 sekúnd vám zovrie voda na čaj. Marcela radila vytvoriť si vetu, ktorou ho ubezpečíte, že ste nablízku, že o chvíľu prídete. Ak si zalejete čaj a potom ihneď pôjdete dieťa utíšiť, neuškodíte mu.

  • Pripravené prostredie a podpora zmyslov

Páčilo sa mi, že sme sa na seminári dotkli dôležitých oblastí, ktoré súvisia s potrebami najmenších. Či už pripraveného prostredia v domácnosti, tak aj aktívnej podpory zmyslov.
Napríklad namiesto hlasných a pestrofarebných kolotočov visiacich nad postieľkou je vhodné mesačnému bábätku ponúknuť
čiernobiele pomôcky na zrakovú stimuláciu. Tieto pomôcky ukazujeme detičkám v čase, keď sú aktívne. Príkladom pekného závesného mobilu, pri ktorej si cvičia súvislý očný pohyb, je Munari.



Medzi ďalšie pomôcky na rozvoj koncentrácie
patrí skladačka so zvieratkami, ktoré dieťatko môže sledovať z polohy na brušku (o tú sa šli rodičia na kurze potrhať ).



Samozrejme, pomôcok, o ktorých sme sa niečo dozvedeli, bolo omnoho viac. Všetky pomôcky boli vystavené na stole a rodičia si ich mohli po skončení kurzu kúpiť. No za pozitívum považujem aj to, že sme si sami mohli vytvoriť hrkálku či závesný mobil. Mali sme na to pripravené prostredie vzadu v miestnosti. :) Deti predsa najviac milujú hračky, ktoré pre ne vyrobia ich najbližší. :-)

  • Hlavne s láskou

Marcela nám viackrát zopakovala vetu, ktorá mi ostala v pamäti a s ktorou súhlasím: Každá mama má zaručenú radu, ktorá zaručene funguje na jej deti. Myslela tým, že každý tip na výchovu či Montessori pomôcku je fajn, ale najlepšie je intuitívne sledovať, na čo vaše dieťa dobre reaguje. Správať sa k nemu s láskou a z monotónnych činností, ako je prezliekanie či prebaľovanie, spraviť chvíľku iba pre vás dvoch. ☺


Ako zhodnotili kurz ostatní?

Na Montessori seminári bolo niekoľko budúcich mamičiek, rodičov, ale aj odborníkov z praxe. Každý z nich si domov odniesol niečo iné:

Zuzana, 2,5-ročný syn: Mne sa páčili závesné mobily. Používali sme farebnejšie hračky, nezačínali sme s čiernobielymi. Čiernobiele hračky by som určite chcela vyskúšať pri mojom druhom dieťati. Takisto by som už inak riešila spánok a kojenie. Tiež sme mali niektoré obľúbené miesta, ale nebolo to vždy to isté miesto, bolo to iba v rámci nejakej plochy. Chcela by som vyskúšať, či by to pri ďalších deťoch fungovalo alebo nie.

Andrea, pedagóg a manažér: Seminár Montessori pre bábätká som takýmto štýlom absolvovala prvýkrát. Keďže s bábätkami cvičím, veľmi ma zaujalo, ako ešte okrem cvičenia rozvíjať zmysly dieťatka. Som zástanca toho, že do jedného roku sa treba deťom venovať, „vypiplať“ ich a potom sa nám to všetko vráti naspäť. Seminár hodnotím veľmi kladne, výhoda je určite v tom, že je to z uhla Montessori – má to svoju tradíciu.

 

Autor: Petra Ort


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...