Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Najprv emócie, potom riešenie problému.

Ak je dieťa v emočnom vypätí a strese, je zbytočné akékoľvek odôvodňovanie, či vysvetľovanie. Jeho mozog je vtedy v štádiu neschopnosti učiť sa a prijímať informácie zvonku. Je oveľa produktívnejšie:

  • Rozpoznať a pomenovať intenzívne emócie s empatiou.
  • Potom pristúpiť k riešeniu problému.

Pri zobrazovaní mozgu magnetickou rezonanciu výskum ukázal, že verbálne pomenovanie intenzívnych emócií upokojuje. Napr. “Chceš tvoju maminku a ocka. Cítiš sa smutný. Viem, že je to ťažké.“  Hoci malé dieťa ešte nevie pomenovať emóciu, počuje vás, ako to jemne robíte vy. Tak mu aj pomáhate, aby to raz dieťa dokázalo samé. Deti, ktoré dokážu pomenovať ich vlastné pocity, sú schopné sebareflexie, diskusie o pocitoch, dokážu sa rozhodnúť, čo s pocitmi robiť, vedia rozpoznať pocity ostatných a sú schopné empatie. Podľa výskumu sú tieto deti zdravšie, menej osamelé a impulzívne, dokážu sa lepšie sústrediť.

 

Buďte si vedomí pocitov – vašich, či ostatných ľudí.

Praktizujte pomenovávanie emócií počas dňa. „Cítim hnev.“ „To je frustrácia.“ Keď sa vyjadríte o pocitoch, robte to ako pozorovanie (Cítim sa smutný), nie ako črtu charakteru (Som smutný). Akceptujte všetky pocity. Možno vaša prvá reakcia dvojročnému dieťaťu by bola takáto: „Budeš môcť ísť domov, keď sa vrátia tvoji rodičia, ale teraz sa pekne hraj.“ Alebo „Veľkí chlapci neplačú.“ Alebo „Tvoji rodičia sú preč, tak prestaň plakať.“ – ani jedna z týchto odpovedí nepotvrdzuje emóciu. Takmer všetci z nás vyrastali so zamietaním emócií, ale vy môžete viesť vaše rodičovstvo inou cestou a neprenášať to na vaše deti.

Ako môžete pomôcť deťom identifikovať emócie:

Čítajte si príbehy, kde postavy čelia emočným situáciám. Rozprávajte sa s deťmi o tom, kedy sa tak cítili v ich živote.

Urobte si kolekciu s obrázkami alebo fotografiami, ktoré ukazujú rozličné emócie. Keď je vaše dieťa v emočnej situácii, prezentujte obrázok: “Tu je smutné dieťa. Plače. Aj ty si smutný/á?”

So školákmi si môžete vyrobiť “emočný teplomer”, ktorý označuje štádiá napr. pokojný, šťastný, frustrovaný, nahnevaný, atď. Vysvetlite, ako emócie často naberajú na intenzite. Príležitostne sa opýtajte vášho dieťaťa, kde na teplomeri sa momentálne nachádza.

Naučte deti pozorovať telesné prejavy emócií: “Máš zhrbené ramená a zaťaté päste. Vyzerá to, že si práve frustrovaný/á.”

Prečo začať učiť deti o emóciách už v útlom veku? Pretože to chce nácvik a čas. Dieťa bude lepšie pripravené čeliť nepriaznivým situáciám v živote, ktoré prídu neskôr, napr. vylúčenie zo skupiny, stres na vysokej škole, pracovné konflikty, či manželské nedorozumenia.

 

Z anglického zdroja www.brainrules.net preložila Katarína Sikorski montechild.com

 


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...