Montemama - Montessori pedagogika skrýva nevšedný príbeh
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Možno aj vám sa montessori pedagogika spája s triedením farebných skladačiek a príjemným hlasom učiteľky, ktorá má deti povzbudzovať a viesť na ceste poznania. Mária Montessori však priniesla do sveta škôl oveľa viac. Možno budete prekvapení, že to, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, si musela tvrdo presadzovať a dokazovať pred kolegami zo sveta medicíny a školstva.

 

Mária Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v Taliansku do bohatej a kultivovanej rodiny. Patrila medzi ženy-priekopníčky, ktoré sa odvážili využiť príležitosť a študovať. Budúca pedagogička sa rozhodla pre štúdium medicíny a bola vôbec prvou ženou na univerzite, ktorá lekársky diplom získala.

 

 

V tom čase podstatnú časť Talianska ovládala chudoba a nevzdelanosť. Po uliciach pobiehali tisícky malých zanedbaných detí, ktoré boli už od útleho detstva odsúdené na život v núdzi a beznádeji.

 

Mária Montessori, ktorá strávila niekoľko rokov pozorovaním a výskumom duševne postihnutých detí, verila, že sociálnu depriváciu je možné podchytiť a do určitého veku môže za použitia správneho prístupu chýbajúce schopnosti nielen doplniť, ale dieťa aj rozvinúť, naučiť myslieť a tvoriť.

 

A to sa stalo aj hlavnou víziou montessori pedagogiky- vychovať sebavedomé, nezávislé, samostatne mysliace a tvorivé deti, ktoré budú tieto hodnoty šíriť ďalej. Na začiatku jej netradičných myšlienok o zmene vo vzdelávaní detí bola náhodná udalosť. Na ulici cestou zo školy stretla malé opustené dieťa, očividne z chudobných pomerov, ktoré sa hralo s kúskom červeného papiera. Bolo neuveriteľne zaujaté hrou, akoby svet okolo neho prestal existovať.

 

Máriu Montessori to zaujalo- na jednej strane to bolo schopnosť dieťaťa nechať sa naplno pohltiť na prvý pohľad bezvýznamnou hrou. Na druhej strane si za jednoduchým zaujatím začala uvedomovať potrebu dieťaťa "učiť sa" a získavať podnety bez pomoci dospelých. Tento na prvý pohľad bezvýznamný zážitok sa stal inšpiráciou pre jej pedagogiku.

 

Mária Montessori začala po tom, ako získala vzdelanie, pracovať v ústave pre choromyseľných, plnom zaostalých detí s poruchami učenia a intelektu. V ústavoch panovali kritické podmienky. Pretože v tom čase neexistovala vo výchove a vzdelávaní žiadna odborne vedená stimulácia, deťom sa neposkytovali žiadne podnety. O emočných podnetoch ako prejav lásky nemohla byť ani reč. Deti boli odsúdené na postupné duševné ochrnutie.

 

Začínajúca pedagogička premýšľala, ako ich situáciu zmeniť, navrátiť im ľudskú dôstojnosť a prebudiť ich potenciál. Spolu so svojím kolegom začali hľadať podnety, ktoré by prebudili zmyslové vnímanie detí. Objednávali si množstvo na mieru vyrobených drevených pomôcok a pozorovali, ako si s prvými edukačnými hračkami deti poradia. Niektoré deti začali prejavovať veľké pokroky, a to až do takej miery, že boli schopné zložiť štátne skúšky. Skutočnú odozvu však Montessori získala vtedy, keď niekoľko detí z ústavu získalo na skúškach lepšie výsledky, než bol štátny priemer.

 

 

Vtedy začala mladá profesorka uvažovať o tom, či by sa takouto metódou nedali vzdelávať a podnecovať nielen zaostalé, ale všetky talianske deti. Udalosti v osobnom živote ju prinútili prácu v ústave opustiť a pustiť sa znovu do štúdia. Tentokrát sa začala vzdelávať v oblasti psychológie a antropológie. Naďalej sa venovala deťom, ktoré veľmi milovala a verila, že ak z nich vychová pokrokovým mladých ľudí, urobí tak z Talianska lepšie miesto pre život.

 

Jej skutočný sociálny projekt začal vo štvrti San Lorenzo. Štát sa rozhodol venovať otázke rozrastajúcej sa chudoby a opravoval zanedbanú štvrť. Montessori zatiaľ dohliadala na maličké deti, ktoré ešte nechodili do školy. Otvorila Dom detí, ktorý charakterom pripomínal dnešné škôlky.

 

Spoločnosť v tom čase panoval názor, že deti nie sú plnohodnotní ľudia. Vnímali sa ako nepopísaný papier, kam rodič a učiteľ vloží všetky potrebné informácie. No Montessori si pri pozorovaní detí začala uvedomovať, že sa učia úplne iným spôsobom než dospelí. Sú zvedavé, radi objavujú, k učeniu potrebujú spontánnosť a potrebu poznávať nové majú v sebe zakódovanú. Tradičný systém memorovania ich brzdil a odradzoval. Vnímajú vlastnú dôstojnosť a majú prirodzené morálne hodnoty.

 

Montessori zároveň objavila základný princíp svojej pedagogiky- deti sa najlepšie učia pomocou vlastného aktívneho zapojenia. Pochopila, že ak sa majú vzdelávať novým spôsobom, potrebujú na to prostredie, ktoré bude úplne iné než tradičné školy. Nábytok a pomôcky, ktoré deti používali, nechala Montessori vyrobiť na mieru svojim malým žiakom. Detská stolička či malý stolík, ktoré sú dnes samozrejmosťou, boli v tom čase úplnou novinkou.

 

 

Výrazným posunom v montessori pedagogike bola technika zameraná na učene čítania. Mária Montessori vyrobila deťom jednoduchú pomôcku, kartičku s vyrezanými písmenami. Deti mohli po písmenku prechádzať prstami a vyslovovali nahlas prečítané písmeno. Zapojením viacerých zmyslov pri učení tak Montessori objavila svalovú pamäť. Deti sa bez neustálej pomoci dospelých rýchlo naučili čítať a zároveň písať.

 

Od roku 1909 sa Montessoriovej poznatky začínajú šíriť. Učitelia sa prostredníctvom školení oboznamujú s jej poznatkami a sami ich aplikujú na vlastných žiakoch. Mária Montessori sa stala uznávanou spoločnosťou. Nanešťastie nástup vojny a postupný nárast fašizmu v spoločnosti jej vyhliadky na zmenu školstva zničil. Pretože sa priamo ohradila voči narastajúcej agresii a protestovala proti tomu, aby sa fašistickej ideológiii učili už malé deti, stala sa nežiadúcou osobou. Čoskoro musela Taliansko opustiť.

 

 

Mária Montessori pokračovala v práci aj v zahraničí. Do konca života usilovne širila myšlienku dôstojného vzdelávania detí, ktorú prijali mnohé krajiny vo svete.

 

Hlavnou zmenou, ktorú do školstva Montessori priniesla, je pochopenie detskej individuality, vyzdvihovanie zvedavosti a radosti z učenia. Montessori verila, že hybnou silou učenia nemajú byť tresty a pochvaly, ale samotná činnosť, ktorá deťom umožňuje zažívať pocit uspokojenia. Za základ šťastného života pokladala vnútorný zápal, ktorý má škola v každom žiakovi objaviť, rozvinúť a otvoriť mu cestou za vlastným životným poslaním. Len tak môže z dieťaťa vyrásť dospelý, ktorý bude hodnotným členom spoločnosti.

 

Autorka: Marcela Beňová


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...