Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *

Možno aj vám sa montessori pedagogika spája s triedením farebných skladačiek a príjemným hlasom učiteľky, ktorá má deti povzbudzovať a viesť na ceste poznania. Mária Montessori však priniesla do sveta škôl oveľa viac. Možno budete prekvapení, že to, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, si musela tvrdo presadzovať a dokazovať pred kolegami zo sveta medicíny a školstva.

 

Mária Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v Taliansku do bohatej a kultivovanej rodiny. Patrila medzi ženy-priekopníčky, ktoré sa odvážili využiť príležitosť a študovať. Budúca pedagogička sa rozhodla pre štúdium medicíny a bola vôbec prvou ženou na univerzite, ktorá lekársky diplom získala.

 

 

V tom čase podstatnú časť Talianska ovládala chudoba a nevzdelanosť. Po uliciach pobiehali tisícky malých zanedbaných detí, ktoré boli už od útleho detstva odsúdené na život v núdzi a beznádeji.

 

Mária Montessori, ktorá strávila niekoľko rokov pozorovaním a výskumom duševne postihnutých detí, verila, že sociálnu depriváciu je možné podchytiť a do určitého veku môže za použitia správneho prístupu chýbajúce schopnosti nielen doplniť, ale dieťa aj rozvinúť, naučiť myslieť a tvoriť.

 

A to sa stalo aj hlavnou víziou montessori pedagogiky- vychovať sebavedomé, nezávislé, samostatne mysliace a tvorivé deti, ktoré budú tieto hodnoty šíriť ďalej. Na začiatku jej netradičných myšlienok o zmene vo vzdelávaní detí bola náhodná udalosť. Na ulici cestou zo školy stretla malé opustené dieťa, očividne z chudobných pomerov, ktoré sa hralo s kúskom červeného papiera. Bolo neuveriteľne zaujaté hrou, akoby svet okolo neho prestal existovať.

 

Máriu Montessori to zaujalo- na jednej strane to bolo schopnosť dieťaťa nechať sa naplno pohltiť na prvý pohľad bezvýznamnou hrou. Na druhej strane si za jednoduchým zaujatím začala uvedomovať potrebu dieťaťa "učiť sa" a získavať podnety bez pomoci dospelých. Tento na prvý pohľad bezvýznamný zážitok sa stal inšpiráciou pre jej pedagogiku.

 

Mária Montessori začala po tom, ako získala vzdelanie, pracovať v ústave pre choromyseľných, plnom zaostalých detí s poruchami učenia a intelektu. V ústavoch panovali kritické podmienky. Pretože v tom čase neexistovala vo výchove a vzdelávaní žiadna odborne vedená stimulácia, deťom sa neposkytovali žiadne podnety. O emočných podnetoch ako prejav lásky nemohla byť ani reč. Deti boli odsúdené na postupné duševné ochrnutie.

 

Začínajúca pedagogička premýšľala, ako ich situáciu zmeniť, navrátiť im ľudskú dôstojnosť a prebudiť ich potenciál. Spolu so svojím kolegom začali hľadať podnety, ktoré by prebudili zmyslové vnímanie detí. Objednávali si množstvo na mieru vyrobených drevených pomôcok a pozorovali, ako si s prvými edukačnými hračkami deti poradia. Niektoré deti začali prejavovať veľké pokroky, a to až do takej miery, že boli schopné zložiť štátne skúšky. Skutočnú odozvu však Montessori získala vtedy, keď niekoľko detí z ústavu získalo na skúškach lepšie výsledky, než bol štátny priemer.

 

 

Vtedy začala mladá profesorka uvažovať o tom, či by sa takouto metódou nedali vzdelávať a podnecovať nielen zaostalé, ale všetky talianske deti. Udalosti v osobnom živote ju prinútili prácu v ústave opustiť a pustiť sa znovu do štúdia. Tentokrát sa začala vzdelávať v oblasti psychológie a antropológie. Naďalej sa venovala deťom, ktoré veľmi milovala a verila, že ak z nich vychová pokrokovým mladých ľudí, urobí tak z Talianska lepšie miesto pre život.

 

Jej skutočný sociálny projekt začal vo štvrti San Lorenzo. Štát sa rozhodol venovať otázke rozrastajúcej sa chudoby a opravoval zanedbanú štvrť. Montessori zatiaľ dohliadala na maličké deti, ktoré ešte nechodili do školy. Otvorila Dom detí, ktorý charakterom pripomínal dnešné škôlky.

 

Spoločnosť v tom čase panoval názor, že deti nie sú plnohodnotní ľudia. Vnímali sa ako nepopísaný papier, kam rodič a učiteľ vloží všetky potrebné informácie. No Montessori si pri pozorovaní detí začala uvedomovať, že sa učia úplne iným spôsobom než dospelí. Sú zvedavé, radi objavujú, k učeniu potrebujú spontánnosť a potrebu poznávať nové majú v sebe zakódovanú. Tradičný systém memorovania ich brzdil a odradzoval. Vnímajú vlastnú dôstojnosť a majú prirodzené morálne hodnoty.

 

Montessori zároveň objavila základný princíp svojej pedagogiky- deti sa najlepšie učia pomocou vlastného aktívneho zapojenia. Pochopila, že ak sa majú vzdelávať novým spôsobom, potrebujú na to prostredie, ktoré bude úplne iné než tradičné školy. Nábytok a pomôcky, ktoré deti používali, nechala Montessori vyrobiť na mieru svojim malým žiakom. Detská stolička či malý stolík, ktoré sú dnes samozrejmosťou, boli v tom čase úplnou novinkou.

 

 

Výrazným posunom v montessori pedagogike bola technika zameraná na učene čítania. Mária Montessori vyrobila deťom jednoduchú pomôcku, kartičku s vyrezanými písmenami. Deti mohli po písmenku prechádzať prstami a vyslovovali nahlas prečítané písmeno. Zapojením viacerých zmyslov pri učení tak Montessori objavila svalovú pamäť. Deti sa bez neustálej pomoci dospelých rýchlo naučili čítať a zároveň písať.

 

Od roku 1909 sa Montessoriovej poznatky začínajú šíriť. Učitelia sa prostredníctvom školení oboznamujú s jej poznatkami a sami ich aplikujú na vlastných žiakoch. Mária Montessori sa stala uznávanou spoločnosťou. Nanešťastie nástup vojny a postupný nárast fašizmu v spoločnosti jej vyhliadky na zmenu školstva zničil. Pretože sa priamo ohradila voči narastajúcej agresii a protestovala proti tomu, aby sa fašistickej ideológiii učili už malé deti, stala sa nežiadúcou osobou. Čoskoro musela Taliansko opustiť.

 

 

Mária Montessori pokračovala v práci aj v zahraničí. Do konca života usilovne širila myšlienku dôstojného vzdelávania detí, ktorú prijali mnohé krajiny vo svete.

 

Hlavnou zmenou, ktorú do školstva Montessori priniesla, je pochopenie detskej individuality, vyzdvihovanie zvedavosti a radosti z učenia. Montessori verila, že hybnou silou učenia nemajú byť tresty a pochvaly, ale samotná činnosť, ktorá deťom umožňuje zažívať pocit uspokojenia. Za základ šťastného života pokladala vnútorný zápal, ktorý má škola v každom žiakovi objaviť, rozvinúť a otvoriť mu cestou za vlastným životným poslaním. Len tak môže z dieťaťa vyrásť dospelý, ktorý bude hodnotným členom spoločnosti.

 

Autorka: Marcela Beňová


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je vývinovým obdobím, ktorým si dieťa prechádza medzi 6. až 12. mesiacom (niekedy 18.). V tomto období si vytvára puto k najbližšej osobe (väčšinou matke), pri ktorej sa cíti úplne bezpečne a isto. Ak sa tá stratí z dohľadu, prepadá panike, má strach, spustí zúfalý plač... Nakoľko dieťa žije v prítomnom okamihu, nechápe, že sa matka o chvíľu vráti, že ho neopúšťa. Chce s ňou byť v nepretržitom kontakte.

Čítať ďalej...