Opäť je tu začiatok školského roka so všetkým, čo k tomu obvykle patrí. Pre väčšinu detí a rodičov sa začína kolotoč ranného nestíhania, povinností, rozvrhov, známok i poznámok, domácich úloh,... Veď to poznáte. Možno to pre mnohých znie neuveriteľne, ale existujú školy, do ktorých deti chodia s radosťou, učia sa to, čo ich baví a sami sa rozhodujú, čomu sa budú venovať. Nezvoní tu zvonček, na vysvedčení nie sú zámky. Rešpekt, samostatnosť a dôvera nie sú len prázdne pojmy, ale základy, na ktorých stojí vzdelávací systém. Áno, aj tak môže vyzerať škola.

"Dôležité je neprestať sa pýtať." To je výrok Alberta Einsteina a zároveň slogan nového zážitkového centra s názvom Aurelium, ktoré vzniklo v Bratislave na Bojnickej. Najlepšie sa každý učí pomocou vlastných skúseností a zážitkov. Preto majú všetci návštevníci príležitosť všetko vyskúšať a prísť na mechanizmus, akým daná vec funguje. Hlavnou myšlienkou centra vedy je popularizovať vedu formou prístupnou širokej verejnosti tak, aby si každý z návštevníkov odniesol nové poznatky, zážitky a nové vedomosti. Je to koncept, ktorý v sebe spája  školu, múzeum i zábavný park.

Kúpiť či vyrobiť? To je otázka. Vzhľadom na ich cenu nie je o čom rozmýšľať. No predsa len, keď sa k tomu už pridá cena za poštovné, môže to byť na zváženie.  Farebné korálky sa dajú kúpiť v každej lepšej galantérii. Treba však vyberať tak, aby boli pokiaľ možno rovnaké. A to nie len veľkosťou, ale aj vzhľadom. Korálok je nespočetné množstvo. Videla som perlové schody vyrobené už aj z korálok drevených či priesvitných, s bublinkovou štruktúrou vo vnútri a podobne. No nebolo to pre mňa to pravé orechové.

Ak ste si kúpili Montessori perlové schody a váhate, či si k nim zadovážiť aj stojan, ponúkame vám zopár postrehov, ktoré vám môžu pomôcť rozhodnúť sa.

Ten, kto sa aspoň trochu zaujíma o Montessori pedagogiku, isto pozná niektoré Montessori pomôcky. Dokonca by na prvý pohľad vedel povedať, ktoré pomôcky by sme mohli nazvať Montessori a ktoré nie. V povedomí ľudí sa zakorenilo, že Montessori pomôcky sú celé z dreva, vyzerajú jednoducho a nehýria farbami.

Montessori perlové schody sú matematickou pomôckou, ktorú môžete vyskúšať so svojím dieťaťom už okolo 2 rokov. Perlové schody sú vlastne korálky v počte 1-9 rôznych farieb navlečené na drôtiku. Zoradením od najmenšieho po najväčší nám vytvoria akoby schody. Sú typické svojou farebnosťou.

Niektorí rodičia sa už nevedia dočkať, kedy im to malé stvorenie začne rozumieť. Kedy konečne pochopí, čo od neho chcú a sú zúfalí z toho, že nie je schopné počúvnuť jednoduchý príkaz. Akosi (my – dospelí, tí rozumní a zodpovední) zabúdame na to, že naša psychika je od tej detskej úplne odlišná a sme naivní, keď dúfame, že dieťa bude reagovať na naše verbálne inštrukcie. Ak si myslíte, že maličké dieťa to má oproti vám omnoho jednoduchšie, mýlite sa. Za svoj výkon v prvých rokoch života by sme im mali udeliť „nobelovku".

Na okamih, keď som sa stala mamou, nikdy nezabudnem. Keď mi sestrička položila na bruško novorodeniatko, vôbec som nevnímala jeho plač. Onemela som úžasom a po chvíli som dookola opakovala slová: „Aká je nádherná... je úžasná... že je nádherná...“ Manžel stál pri mne, utieral mi slzy a len prikyvoval, neschopný slova. Hoci som každý deň ďakovala za ten úžasný zázrak plačúci mi v náručí, neuvedomovala som si silu a energiu ukrytú v tom malom telíčku.

Montessoriová svoju výučbu založila na tvrdení, že "Ľudská osobnosť, nie výchovná metóda sa musí brať do úvahy". Dieťa by malo byť rešpektované a považované za samostatne vyvíjajúcu sa bytosť. Na učiteľa nenahliadajú ako na autoritu, ale ako na rovnocenného partnera, ktorého hlavnou úlohou je snaha vytvoriť vhodné prostredie pre učenie žiaka.

Výučba v Montessoriovskej škole sa riadi niekoľkými zásadami, medzi ktoré patria:

Maria Montessoriová (* 31. august 1870, Chiaravalle pri Ancone - † 6. máj 1952, Noordwijk aan Zee) bola predstaviteľka reformnej pedagogiky.

Mária Montessoriová, talianska lekárka, zakladateľka predškolskej výchovy na princípe individuálneho systému. Založila Dom detstva pri Ríme v roku 1907. Veľkú pozornosť venovala detskému zdraviu na periférii Ríma. V herni boli stoly, stoličky, hračky a učiteľka viedla deti na samostatnú činnosť. Bola jednoduchá, stručná a v nej malo dieťa rozvíjať svoje zmysly. V hre zasiahla učiteľka len ako „svetelný lúč“, aby si dieťa neublížilo. Viedla ho na sebavýchovu pri používaní vecí, poznávaní farieb, vôní, a to aj so zatvorenými očami, ale popri tom uplatňovala aj chvíle úplného ticha.