Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?
1. O krok dopredu
Vieme, že puzzle či vkladačka by mali byť o stupeň náročnejšie, ako sú schopnosti a skúsenosti dieťaťa, aby na jej zvládnutie muselo vynaložiť určité úsilie. Zároveň to však musí byť dosiahnuteľná méta primeraná jeho veku. Podobne je to s jazykom. V tomto období používame čo najjednoduchšie krátke vety a slová. Deti nezahlcujeme komplikovanými súvetiami. Prinesie vám dcérka loptu? „Anka má loptu. Lopta je guľatá. Aha, lopta skáče.“ Ukáže Anka na loptu a povie: „oda“? Potešíme sa a ideme správnym vzorom: „Áno, lopta. Modrá lopta, hop.“
2. Komentovať a komentovať
Dieťa sa učí náš jazyk samo, ale nie z kníh. Kde inde sa nové slovíčka naučí, keď nie z počutia? Hovorte koľko zvládnete, čo najviac opisujte situácie i okolie. Idete po chodníku a obíde vás cyklista? „Okolo prešiel ujo na bicykli. Bicykel je červený.“ Hádžete z mosta do potoka kamene? „Peťko má v ruke kameň. Hoď kameň. Kameň bác. Hodíme ďalší?“ Sledujte záujem dieťaťa a reagujte. Letí lietadlo a dieťa zdvihne hlavu? Usmejte sa, podporte ho, máte radosť, že si to všimlo. „Áno, Zuzka, lietadlo. Lietadlo letí. Pozri hore.“
3. Buďte trpezliví
Montessori pedagogika nás učí nepomáhať dieťaťu vo veciach, ktoré zvládne samo a zároveň mu dať priestor, aby sa mohlo účelne realizovať . Dieťa berieme ako rovnocenného partnera. Buďte trpezliví a skúste to už od malička. Váš potomok ešte len bľaboce? Aj to je komunikácia. Aj slová, ktorým vy nerozumiete, ale dieťa nimi opisuje konkrétne javy alebo predmety, sa rátajú do slovnej zásoby. Keď sa Zuzky niečo opýtate, počkajte na odpoveď. Aj keby to malo byť len „dadabá“. Dieťa sa učí, že si pri rozhovore vymieňame strany. Raz hovorí jeden, potom druhý. Striedame sa, počúvame a vždy dostaneme priestor na vyjadrenie. Takže v situácii: „Hoď kameň. Kameň bác. Hodíme ďalší?“ počkáme na odpoveď dieťaťa. Môže to byť súhlas slovom, ale i gestom, či tým, že dieťa vyberie kameň z vedierka a hodí ho dole a možno povie, „bác.“ Nepýtajte sa, ak nechcete počuť odpoveď. Neodpovedajte hneď za dieťa.
4. Ako „čítať“
Mnohokrát sa rodičia sťažujú, že ich dieťa si nechce čítať knižky. Vydrží len jednu dve strany, potom sa jeduje, knižku hádže, dokonca niekedy plače… Čo sa to deje? Prečo ho to nezaujíma?! Ale zaujíma. Len možno zrovna niečo úplne iné, ako si myslia dospelí. Máte vo filmoch obľúbené pasáže? Tak aj Miška najviac baví ako na macíka gága hus, ale mama stále číta všetko od začiatku a hus je až na šiestej strane leporela! Neskôr, až bude dieťa trochu staršie, môžete trénovať pozornosť postupným predlžovaním príbehu, ale nie nasilu. Teraz „čítajte“ to, čo ho zaujíma. Opisujte obrázky, recitujte, kde vydrží a smelo preskakujte strany. Cieľom je s dieťaťom hovoriť, obohacovať mu slovnú zásobu, nie naučiť ho naspamäť básničku.
5. Televízor alebo mama
Nech by sme si možno občas akokoľvek priali, hodina sledovania televízie sa nikdy nevyrovná hodine komunikácie s rodičom. Ako sa po francúzsky naučíte skôr z konverzácií v cudzom jazyku než pozeraním výučbového programu, aj dieťa sa rozrozpráva vďaka aktívnemu rozhovoru a nie pasívnym prijímaním dlhých viet a rýchlych obrazov z televízora. Ak sa predsa len rozhodnete dieťaťu televíziu púšťať, je vhodné, aby to boli špecializované programy primerané veku a na to, aby dieťa skutočne z vysielania niečo získalo, by ste to mali pozerať spolu a rodič by mal program komentovať a dopĺňať.
Lenka Straková
Zdroj: Mária Montessori: Absorbujúca myseľ, K. Horňáková, S. Kapalková, M. Mikulajová: Kniha o detskej reči
FOTO: www.sxc.hu
