Darček – ČAKÁME NA VIANOCE – vianočné a zimné aktivity s deťmi. 70 stranové PDF Vám pribalíme do košíka k objednávkam nad 10€
Mikulášska zľava 20%
Vyskakovací panáčikovia a Píšem a čítam prvé slová

Ako učiť deti o emóciách

Najprv emócie, potom riešenie problému.

Ak je dieťa v emočnom vypätí a strese, je zbytočné akékoľvek odôvodňovanie, či vysvetľovanie. Jeho mozog je vtedy v štádiu neschopnosti učiť sa a prijímať informácie zvonku. Je oveľa produktívnejšie:

  • Rozpoznať a pomenovať intenzívne emócie s empatiou.
  • Potom pristúpiť k riešeniu problému.

Pri zobrazovaní mozgu magnetickou rezonanciu výskum ukázal, že verbálne pomenovanie intenzívnych emócií upokojuje. Napr. “Chceš tvoju maminku a ocka. Cítiš sa smutný. Viem, že je to ťažké.“  Hoci malé dieťa ešte nevie pomenovať emóciu, počuje vás, ako to jemne robíte vy. Tak mu aj pomáhate, aby to raz dieťa dokázalo samé. Deti, ktoré dokážu pomenovať ich vlastné pocity, sú schopné sebareflexie, diskusie o pocitoch, dokážu sa rozhodnúť, čo s pocitmi robiť, vedia rozpoznať pocity ostatných a sú schopné empatie. Podľa výskumu sú tieto deti zdravšie, menej osamelé a impulzívne, dokážu sa lepšie sústrediť.

 

Buďte si vedomí pocitov – vašich, či ostatných ľudí.

Praktizujte pomenovávanie emócií počas dňa. „Cítim hnev.“ „To je frustrácia.“ Keď sa vyjadríte o pocitoch, robte to ako pozorovanie (Cítim sa smutný), nie ako črtu charakteru (Som smutný). Akceptujte všetky pocity. Možno vaša prvá reakcia dvojročnému dieťaťu by bola takáto: „Budeš môcť ísť domov, keď sa vrátia tvoji rodičia, ale teraz sa pekne hraj.“ Alebo „Veľkí chlapci neplačú.“ Alebo „Tvoji rodičia sú preč, tak prestaň plakať.“ – ani jedna z týchto odpovedí nepotvrdzuje emóciu. Takmer všetci z nás vyrastali so zamietaním emócií, ale vy môžete viesť vaše rodičovstvo inou cestou a neprenášať to na vaše deti.

Ako môžete pomôcť deťom identifikovať emócie:

Čítajte si príbehy, kde postavy čelia emočným situáciám. Rozprávajte sa s deťmi o tom, kedy sa tak cítili v ich živote.

Urobte si kolekciu s obrázkami alebo fotografiami, ktoré ukazujú rozličné emócie. Keď je vaše dieťa v emočnej situácii, prezentujte obrázok: “Tu je smutné dieťa. Plače. Aj ty si smutný/á?”

So školákmi si môžete vyrobiť “emočný teplomer”, ktorý označuje štádiá napr. pokojný, šťastný, frustrovaný, nahnevaný, atď. Vysvetlite, ako emócie často naberajú na intenzite. Príležitostne sa opýtajte vášho dieťaťa, kde na teplomeri sa momentálne nachádza.

Naučte deti pozorovať telesné prejavy emócií: “Máš zhrbené ramená a zaťaté päste. Vyzerá to, že si práve frustrovaný/á.”

Prečo začať učiť deti o emóciách už v útlom veku? Pretože to chce nácvik a čas. Dieťa bude lepšie pripravené čeliť nepriaznivým situáciám v živote, ktoré prídu neskôr, napr. vylúčenie zo skupiny, stres na vysokej škole, pracovné konflikty, či manželské nedorozumenia.

 

Z anglického zdroja www.brainrules.net preložila Katarína Sikorski montechild.com

Odporúčané produkty

Skladom
Na objednávku
Skladom
Zľava
Skladom

Podobné články