10% ZĽAVA NA VŠETKY MINIATÚRY
PRI OBJEDNANÍ ZADAJTE
KÓD: MINI10

Mozartov efekt

Počúvajte s deťmi Mozatra! Vy budete pokojnejší, vaše deti inteligentnejšie.Pravda alebo mýtus? Mozartov efekt prvý raz pomenoval ušno – nosno – krčný lekár Alfred A. Tomatis, ktorý veril tomu, že pravidelné počúvanie vážnej hudby, predovšetkým špecifickej, akú skladal napríklad Wolfgang Amadeus Mozart, napomáha inteligencii dieťaťa.


Predovšetkým pri detskom mozgu do dvoch rokov, keď sa jednotlivé spoje ešte len vyvíjajú a vznikajú nové synapsie, dokážeme ovplyvniť a stimulovať nervové spojenia aj prostredníctvom starostlivého výberu hudby. Naozaj stačí tak málo – štvrťhodinka Mozarta denne, aby sme doma vychovali malých géniov?

Medzi uchom a mozgom

Alfred A. Tomatis pochádzal z francúzskej hudobnej rodiny. Jeho otec bol operný spevák, takže prežívanie hudby mu bolo veľmi blízke. Sám sa pokúšal o kariéru speváka, nakoniec ho však zlákala medicína. V období, keď malo ešte lekárstvo veľa výskumov o neurológii pred sebou, vytvoril Tomatis teóriu, že problémy s čítaním (dyslexia), rozprávaním a dokonca aj depresia súvisia s nedovyvíjaním sluchu, ktorý mal podľa neho zásadný vplyv na mozgovú činnosť. Jednou z teórií, ku ktorým prišiel, a ktoré sa odporúčajú dodnes, je nahlas čítať deťom minimálne 30 minút denne. Takýmto spôsobom pomáhame rozvíjať reč dieťaťa.

Tomatis veril, že určujúcim pre dieťa je práve hlas matky a pokúšal sa napríklad aj o liečbu autistických detí takým spôsobom, aby sa naviazali na matkinu reč a skúšali na ňu reagovať. Zaoberal sa tiež duševnými poruchami a bol presvedčený, že mnoho psychických problémov spôsobila trauma v detstve, pričom najlepšou liečbou pre pacienta je kvalitná vzájomná komunikácia a zapájanie širšej rodiny.

Mozartov efekt (nie) je mýtus

Tomatis veril, že niektoré typy hudobných skladieb, medzi inými aj tie Mozartove, ale aj gregoriánsky chorál či matkin hlas, sú pre ucho stimulujúce a napomáhajú v podporovaní činnosti mozgu. Zaradil sem napríklad aj hlasy niektorých hercov a spevákov, ktoré boli príjemné a harmonické, a teda dokázali pre sluch pôsobiť podnetne. Tomatis sa prostredníctvom stimulácie sluchu pokúšal o podporenie mozgovej činnosti u detí z poruchami učenia a pozornosti, schizofrenickými a autistickými deťmi, ale aj u dospelých. Niektoré súhry tónov podľa neho dokážu rozvíjať predstavivosť, podporujú učenie cudzích jazykov, zbavujú melanchólie a zvyšujú výkonnosť.

Mozartov efekt, ktorý Tomatis rozpracoval vo svojom práci ako jeden zo spôsobov liečby, však nespopularizoval on sám. To, že o ňom už počula tamer každá mamička, má na svedomí spisovateľ a hudobný skladateľ Don Campbell.

Prevratná metóda alebo komerčný trhák?

Campbell, ktorý bol sám hudobník, vydal populárnu knihu Mozartov efekt, kde tvrdil, že pravidelné počúvanie hudby predovšetkým v útlom veku zvyšuje IQ dieťaťa. Takéto deti dosiahli v testovaní, predovšetkým v časovo – priestorových úlohách, lepšie výsledky ako ich rovesníci odchovaný bez klasického hudobného vzdelania. Niektoré štúdie naznačujú, že to bolo o viac ako 30%.

Campbell tvrdil, že za týmto výsledkom sú špecifické odtiene Mozartovej hudby, ktorá je nielen radostná, ale má vo svojom spracovaní také odlišnosti a prechody, ktoré stimulujú mozog. Cambell na túto tému napísal viacero ďalších kníh, kde predostrel štúdie, v ktorých dokazoval, že deti odchované na klasickej hudbe, predovšetkým Mozartovi, boli tvorivejšie, šťastnejšie a mali kvalitnejší spánok.

Čo spôsobil Mozartov efekt? V 90. rokoch, keď sa otázky výchovy začínali dostávať do väčšieho povedomia rodičov, doslova ošiaľ. Mozart sa stal v predajniach doslova bestsellerom. V štáte Georgia chcela vláda jeho CD odovzdávať deťom pri narodení. Mozart, v tom čase podporený aj filmom Amadeus, ktorý skladateľa vykreslil ako dobromyseľného génia, dokonca zosadil z pomysleného trónu najväčšieho hudobníka Beethovena.

Čo ukazujú ďalšie štúdie?

Veľa, a veľmi málo zároveň. Napríklad vedci v Izraeli prišli k záveru, že počúvanie klasickej hudby, napríklad Mozartových symfónií, prospieva predčasne narodeným deťom. Tým sa darilo v inkubátoroch rýchlejšie priberať a skôr sa dostali k mamám.

Ďalšie výskumy však tieto výsledky vyvracajú. Predovšetkým testy na dospelých neukazujú, že by Mozartova hudba dokázala mať vplyv na nervové dráhy v mozgu. Rovnako dopadlo aj počúvanie klasickej hudby pred narodením. Hoci mamičky tvrdili, že sa cítia lepšie a pokojnejšie, výskumy naznačujú, že bábätká pred narodením neprejavili pri klasickej hudbe žiadnu mimoriadnu aktivitu.

Počúvať či nie?

Štúdium Mozartovho efektu patrí medzi tie kontroverzné témy, ktoré si získavajú veľa prizanivcov aj odporcov. Aká je pravda? Nuž taká, že každé dieťa je iné. Kým deti s predispozíciou na hudbu a hudobné vzdelanie sa pri klasickej hudbe naozaj zapoja celým telom a mozog sa spustí na plné obrátky, sú deti, ktoré to majú nastavené inak. V prípade, že predispozícia chýba, sa môže stať, že mozog nijaký zvláštny vzruch neprejaví.

Počúvaním Mozarta teda nič nepokazíte. Do tejto skupiny skladateľov – “vzdelávateľov”, okrem známeho rodáka zo Salzburgu patrí napríklad aj Bach či Vivaldi. Pridávame vám tento tip, ak by sa ukázalo, že práve tie vaše deti sa pre Mozartove opery nenadchli. Mozartov efekt patrí medzi doplnkové spôsoby výchovy, ktoré sa prejavia najmä vtedy, ak pri nich nazabúdame ani na ďalšie všestranné spôsoby rozvoja osobnosti. V takom prípade sa efektu rozhľadeného a určite aj múdreho dieťaťa určite dočkáte.

Napísala: Marcela Beňová
Foto: pixabay