Problémy s rečou podchyťte čo najskôr

Detí s problémami rečí pribúda. Od ťažkostí vysloviť ťažšie slovné spojenie až po nedostatok slovnej zásoby či starosti s porozumením, čakárne u logopéda sa plnia novými prípadmi. Či už je na vine nedostatok komunikácie v rodine, hľadanie do tabletu od najútlejšieho veku alebo jednoducho vrodený nedostatok, problém s rečou je potrebné podchytiť čo najskôr.

 Problémy s rečou


Ako poznám, že má dieťa problém s rečou?

Ak si nie ste istý, či v prípade vášho dieťaťa ide len o drobné zameškanie, alebo je čas začať sa obzerať po dobrom logopédovi, možno vás nasmerujú niektoré z týchto signálov:

  • dieťa má problém so spájaním slov, uprednostňuje kratšie vety, vyjadruje sa stručne dlhšie vety sú ťažko zrozumiteľné
  • nesprávne vyslovuje niektoré spoluhlásky, zamieňa ich v slovách redukuje a komolí jednotlivé slová
  • dlhšie vety alebo prúd slov súvisia najčastejšie s replikami básničiek, rozprávok, detských piesní
  • odmieta komunikáciu s cudzími ľuďmi, obracia sa predovšetkým na svojich rodičov či súrodencov, pretože má istotu, že mu rozumejú
  • má problém s rozlišovaním jednotného a množného čísla, nepoužíva zvratné slovesá, nesprávne skloňuje
  • reč je jednotvárna, monotónna, dieťa má problém viesť dialóg
  • dieťa má problém nadviazať konverzáciu s rovesníkmi
  • aj keď vývin reči je individuálny, plynulý prejav u dieťaťa by sa mal objaviť medzi druhým a tretím rokom. Ak ani po treťom roku nedokáže vyslovovať plynulé vety, môže to naznačovať rečovú chybu.
  • dieťa má problém s generalizovaním. Vie napríklad vymenovať rôzne druhy zvierat, ale nevie ich zadeliť do skupiny “domáce zvieratá“ či “lesné zvieratá“.

Medzi rečové chyby však rovnako patria problémy s výslovnosťou či nedostatočná slovná zásoba. Čím skôr sa rečová vada podchytí, tým lepšie a rýchlejšie môže rodič vidieť výsledky.

Kedy začať?

S tréningom a zlepšovaním reči je ideálne začať v čase, keď dieťa nastupuje do škôlky, teda okolo troch rokov. Odborné vyšetrenie u logopéda vám môže odporučiť učiteľka, ktorá má s deťmi bohaté skúsenosti a vie rozlíšiť, kedy ide o jazykovú bariéru. Avšak ak máte podozrenie, nebojte sa byť iniciatívny. Navštívte pediatra, ktorý vás odporučí k logopédovi.

Pokiaľ možno čo najskôr si dohodnite termín s odborníkom, ktorý vám pripraví úvodné vyšetrenie a diagnostiku. Možno dieťa len potrebuje zvýšiť tréning reči, ale môže sa stať, že logopéd vám odporučí navštíviť súčasne aj iného špecialistu – neurológa či psychológa. Takéto vyšetrenia pomôžu vylúčiť prípadné zdravotné či psychické komplikácie, a nastaviť správny spôsob práce s dieťaťom.

Aká je úloha rodiča?

Ako rodičia nemusíte všetko nechávať len v rukách odborníkov a učiteľov. Skúsený logopéd a pani učiteľka v škôlke vám vysvetlia, ako správne pracovať s dieťaťom aj mimo škôlky a školy, odporučia vám postupy a správne cvičenia.

To najdôležitejšie je však vo vašich rukách. Mnoho rodičov, najmä pokiaľ sú ambiciózni, majú problém prijať, že ich dieťa nie je „bežné“ a má nejaký problém. Vyhnite sa dvom extrémom – pracovať s dieťaťom do vyčerpania alebo naopak problém ignorovať.

Pri dieťati s logopedickou poruchou sa odporúča trénovať mimo času stráveného v škôlke tri či štyrikrát denne. To závisí predovšetkým od veku a zrelosti dieťaťa. Neposedného chlapčeka často nenadchneme pre spoločné cvičenie viac ako raz, naopak ak máte doma pokojnú slečnu, bude s vami ochotne spolupracovať viackrát denne aj dlhšiu dobu.

Pri cvičeniach však nie je dôležitá dĺžka, ale pravidelnosť. Držte sa cvičení, ktoré vám pripraví logopéd a nesnažte sa nič urýchliť. Zvyčajne ide o kombinovanie vyslovovanie hlások a rečových aktivít, napríklad spájanie slov, opakovanie, učenie básničiek. Niekedy sa môže zdať, že od pokroku prejde aj niekoľko mesiacov a dieťa nenapreduje. Je to však len zdanie. Predovštkým u detí s rečovou vadou ide o pomalé kroky a postupné prekonávania. Charakteristické sú aj väčšie skoky, keď sa dieťa nezlepšuje postupne, ale zmeny môžeme vidieť nárazovo.

Čo môžeme urobiť naviac?

Deti s poruchou reči majú veľmi často problémy aj v škole – ťažšie sa učia čítať, písať aj počítať. Čo pre ne môžeme urobiť, aby sme ich lepšie pripravili na štúdium? Najdôležitejšie je začať čo možno najskôr. Nezabúdajte, že mozog človeka nefunguje oddelene a rôzne funkcie sú medzi sebou pospájané.

Okrem logopedických riekaniek vytvorených tak, aby rozvíjali reč dieťaťa, deťom pomáhajú aj didaktické karty zamerané napríklad na rozvíjanie slovies. Na rozvoj slovnej zásoby skvele pomáhajú kartičky s názvami a obrázkami zvierat či povolaní. Zlepšovať výslovnosť pomáhajú rôzne hry s písmenkami, napríklad pohyblivá abeceda či navliekanie písmenok, ktoré spájajú reč a jemnú motoriku. Tak sa pri tvorení slov dieťa zapája svalová pamäť, ktorá urýchľuje nadobúdanie rečových schopností.

Menší škôlkari sa budú dobre učiť pomocou kociek s písmenkami, predškolákom môžete nástup do školskej lavici zjednodušiť tabuľkou, kde si budú prostredníctvom písania a hlasného vyslovovania trénovať nielen jazyk, ale aj prvé kroky v čítaní a písaní. Okrem nich však pravidelne trénujte aj sluch. Počúvajte detské CD a spoločne si spievajte a tancujte pri obľúbených „hitoch“. Usilujte sa, aby rozvíjanie komunikácie vnímalo dieťa ako hru a zábavu, nie dril, pretože by s vami mohlo odmietať spolupracovať.

Rozvíjanie reči má zostať čo najprirodzenejšou súčasťou vášho života. Aj naďalej trávte veľa času vonku, na výletoch, pri športe, plávaní a bicyklovaní. Deťom veľmi prospieva detský kolektív a pozitívne zážitky. Preto ich za každý úspech pochváľte a motivujte, aby sa v rozprávaní a komunikácii posúvali ďalej. Deti s poruchou reči bývajú často hanblivé a neisté, preto im každé potvrdenie, že sa zlepšujú, padne vhod.

Autor: Marcela Beňová