Kde sa vzala Veľká noc?

Príchod jari sa každoročne spája s oslavami Veľkej noci, ktorá predstavuje jeden z hlavných sviatkov v roku. Napriek tomu, že ide predovšetkým o kresťanský sviatok, voľno a čas s rodinou si užívajú aj neveriaci. Vieme však, kde sa tieto sviatky vzali, čo znamenajú a ako rôzne ich slávia ľudia po celom svete?


Základ v kresťanskej viere

Oslavy Veľkej noci pochádzajú z kresťanského učenia, ktoré hovorí, že v čase, kedy si sviatok pripomíname zomrel Ježiš Kristus a zároveň si pripomíname jeho zmŕtvychvstanie. Tento dátum je pohyblivý, ale vychádza približne na čas konca marca a začiatok apríla. Veľká noc je tvorená niekoľkými dňami – Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotou, Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom. Každý z týchto dní pripomína konkrétnu kresťanskú udalosť, pričom najväčším sviatkom je Veľkonočná nedeľa ako vyvrcholenie Veľkej noci a zároveň najväčší sviatok v kresťanskom roku.

Čo pripomínajú jednotlivé dni Veľkej noci?

Zelený štvrtok je dňom, kedy si kresťania pripomínajú udalosti spojené s Poslednou večerou. V tento deň mali gazdinky zvyk pripraviť na obed či večeru niečo zelené, obľúbený bol najmä špenát. Zelený štvrtok zároveň otváral sviatky veľkej noci a slávil sa na sv. omši.

Veľký piatok je pripomienkou ukrižovania, preto počas neho mnohí kresťania držia pôst. Slávi sa predovšetkým v tichu a návštevou obradov. Veriaci sa zvykli vyhýbať hlučným zábavám, ťažkej práci a v tento deň sa doma nepripravovalo nič mäsité.

Biela sobota sa slávi vo večerných hodinách. Počas dňa sa gazdinky venovali príprave domácnosti a vareniu, ktoré neraz zabralo celý deň. Veľkonočné sviatky sa na celom území Slovenska spájajú s obľúbenými receptami, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšia. Najčastejšie sa pripravuje hrudka, varená šunka a cvikla, chren či šalát. Večer trávia veriaci na slávnostnej bohoslužbe.

Veľkonočná nedeľa je najdôležitejším dňom týchto sviatkov. Veriaci ju trávia nielen omšou, ale aj stretávaním sa v rodine a oddychom. K nej patria aj tradičné jedlá, ktoré si gazdinky nachystali vopred.

Veľkonočný pondelok sa u veriacich vníma ako vigília, teda že veľký sviatok sa slávi až dva dni. Okrem tradičnej sv. omše sú u nás obľúbené veľkonočné tradície ako šibanie a polievanie, ale aj spoločné stretávanie s rodinou. Najmä v posledných rokoch sa u mladých rodín preferujú skôr rodinné výlety či prechádzky v prírode.

Ako sa slávi Veľká noc vo svete?

Kým na Slovensku či v Poľsku sa tieto sviatky stále spájajú s kresťanstvom, v mnohých iných krajinách sa Veľká noc vníma skôr ako sviatok prichádzajúcej jari. V našich končinách je stále zvykom zdobiť uvarené vajíčka rôznymi spôsobmi, naopak v zahraničí sa preferuje kupovanie čokoládových, ktoré sa buď schovávajú na záhrade a deti ich hľadajú, alebo sa rozdávajú najmenším.

Tieto tradície sú predovšetkým v anglosaských krajinách či v Amerike. V niektorých krajinách ako Taliansko sa pečú na Veľkú noc špeciálne koláče. Napríklad také Nórsko slávi tieto sviatky po svojom. Obľúbenou zábavou sú lyžovačky a “veľkonočný zločin“, čo je zaujímavá tradícia. V televízie, ale napríklad aj na krabiciach od mlieka nájdete rôzne detektívne príbehy, ktoré má divák či čitateľ vyriešiť.

Ako pripomenúť veľkonočné zvyky našim deťom

Okrem čítania veľkonočných príbehov s náboženským charakterom či samotného svätenia Veľkej noci môžeme my rodičia vymyslieť množstvo aktivít, ktorými si spolu s deťmi spríjemníme veľkonočné sviatky. Či už sa vyberieme do prírody a nazbierame konáriky, ktoré ozdobíme veľkonočnými ozdobami, vytvoríme si prvú jarnú kyticu, alebo namaľujeme spoločne vajíčka, je dôležité, aby sme podobné aktivity nenechávali len v rukách učiteľov v školách a škôlkach.

Veľká noc nie je len kresťanský, ale aj rodinný sviatok, ktorý by sme mali tráviť v kruhu najbližších. Niekedy stačí aj maličkosť, napríklad vyrobiť jednoduché veľkonočné pohľadnice a rozposlať ich najbližším, alebo navštíviť príbuzného v rodine, ktorého sme dlho nevideli. Aj takéto malé veci pomáhajú prežiť veľkonočné sviatky intenzívnejšie a vytvoriť si pekné spomienky.

Napísala: Marcela Beňová
Foto: Pixabay

Podobné články