Učím deti šiť. Nebolo by na tom nič zaujímavé, no ja sama šiť vlastne neviem. Zvládnem prišiť gombík a pri troche snahy zaštopkám obľúbenú ponožku s Elzou, ale ušiť sukňu, prešiť zips či niečo tvorivejšie? To nechávam v rukách krajčírky.
Keď pastelka a papier nestačí
Nedávno sme s jednou z našich báb absolvovali vyšetrenie na neurológii. Z rutinnej kontroly sa stal nepríjemný sled telefonátov, lebo výsledky ukázali, že naša nádejná prváčka má nezrelú nervovú sústavu. Neurologička nám vysvetlila, že záznam odhalil nepravidelnosť nervovej činnosti, ktorá je znakom nezrelosti mozgu. Takýto nález zvykne poukázať na epilepsie (čo sa nás našťastie netýkalo), dyslexiu, dysgrafiu, poruchy reči a poruchy pozornosti. Drvivá väčšina detí zvykne z týchto problémov vyrásť. V školskom veku však majú za následok ťažosti s učením, horšie známky, slabšie výsledky a z toho plynúce nižšie sebavedomie, menej kamarátov a večne vytočené čiteľky. Nás sa týkajú najmä problémy s rečou a občasná nesústredenosť, za čo si ako rodič neraz vypočujem “dobre myslený” názor na výchovu a správanie môjho najstaršieho dieťaťa. Že je na príčine nervová sústava, nikomu nevysvetlíte.
Potrénujte pršteky
Našťastie máme pokrokovú a skúsenú neurologičku, ktorá nám k výsledkom vyšetrenia pribalila aj pár rád. Vypnúť doma telku, veľa sa hýbať (bicykel a plávanie dokážu divy) a precvičovať jemnú motoriku. Nie je žiadne tajomstvo, že práca malých prštekov podporuje vznik nových prepojení v mozgu, núti oči a ruky sústrediť sa, prehlbuje zručnosť a vychováva budúceho prváčika. Doma síce trávime kopu času nad papierom a pastelkami, ale to nestačí. Neurologička nám odporučila tvorivé aktivity, lepiť, strihať, navliekať a vyskúšať aj šitie. A keďže vyrábame viac než dosť, obuli sme sa do práce s ihlou a niťou.
Mama, uši sukňu
Sadli sme si k šijacím. Začali sme navliekavaním korálikov, čo malo veľký úspech a deti nadšene pracovali. Dokonca preukázali istú motorickú zručnosť, čo rodiča vždy prekvapí. Šitie bol ale iný level. Našla som doma pár odstrihnutým kúskov, čo zostali zo sukne, a pár kúskov látky nám pribalila aj suseda krajčírka. Vybrala som čo najväčšie ihly a navliekla niť, lebo to deti ešte nezvládli. Tie zas naordinovali prácu mne. Podali mi bábiky, nech im z kusu ružového hodvábu ušijem baletné outfity. Zvládla som (aj to s pomocou Youtube) len najjednoduhší strih, ale radosť bola obrovská. Zato moje deti sa činili, hoci viac – menej len zapichovali ihlu do látky a vyvliekali ju druhou stranou von. Po pár minútach však získali švih a sústredili sa ako pravé krajčírky. Na druhý pokus prišli na to, že okrem šitia môžu vyrábať aj oblečenie, takže vystrihovali do látky diery a prevliekali ich bábike na hlavu. V ich fantázii takto vznikali plášte, kabáty, svetre aj župan.
Cit pre jemnocit
Nadšenie pre šitie nám vydržalo celkom dlho, preto som zásoby tvorivých pomôcok doplnila o dve zvieratká na šitie. Šilo sa umelohmotnou tupou ihlou a v princípe sme vlastne len prevliekali niť cez dve dierky. No ušili sme dva zajace a doma nám pribudla nová hand – made hračka. Po týždni aktívnej práce s ihlou som zaznamenala pár drobných zmien. Napríklad, že sa deti prestali trápiť so zipsom na bunde. Odrazu si dokázali dať samé pastu na kefku a nezamazali pritom celú kúpeľňu. Naučili sa prevliekať si ozdobné gombíky na svetríku, čo ich prštekom predtým robilo problém. Všimla som si aj, že menej tlačia na tlačidlá, keď si chcú pustiť rozprávku a pohyby rúk sú jemnejšie a citlivejšie. Nečudo, že šitie a vyšívanie bola súčať výchovy princezien.
Práca s drobnou ihlou, prehŕňanie gombíkmi a kontakt s látkou prebudil v detských prstoch jemnocit a trpezlivosť. Postupne mizne “hrubá sila” a detská motorika získava jemnosť a presnosť. Naviac šitie je nový koníček, vášeň a záľuba a baby sa pýtajú, čo budeme šiť najbližšie. Žeby letné šaty pre bárbinu?
Napísala: Marcela Beňová
Foto: vlastné
