KNIHA, už v dávnych dobách bola považovaná za zdroj múdrosti a informácií. Zapisovali sa do nej rodokmene, dejiny, udalosti. Právo čítať a písať mali len historici, lekári, umelci. Až do vynájdenia kníhtlače sa knihy písali ručne, preto boli aj veľmi drahé. Marec je mesiac knihy a tak sa teraz na krátku chvíľu ocitneme v minulosti. Hovorí sa, že kniha má svoje čaro a rozvíja fantáziu. Rozprávka VZNIK KNIHY práve začína.
Keď ľudia vytvorili reč – objavila sa aj potreba vytvoriť znaky – teda písmo, aby si mohli zaznamenávať svoje myšlienky alebo zapísať si aký majú majetok. K najstarším predkom knihy patrí kameň a drevo. Písalo sa na drevené alebo hlinené doštičky. Rylo sa na ne rydlom i ostrými predmetmi.
Postupom času sa doštičky skladali na seba a spájali koženými remienkami alebo kovovými krúžkami.
Prvá knižná verzia je spojená so VZNIKOM ZVITKOVEJ KNIHY. Jednotlivé diely papyrusu a pergamenu boli zlepované do pásov a navíjané do zvitkov. Zvitky boli navinuté na dve tyče. Pri čítaní sa zvitok odvíjal z jednej tyče na druhú.
Prvá zvitková knižnica bola v Alexandrii v Egypte. V knižnici sa nachádzalo okolo 400 tisíc zvitkov. Tie cenné boli v hodvábnych a kožených obaloch.
Zvitková kniha bola nahradená knihou, ktorá bola písaná rukou – kódexom. Poskladané pergamenové papiere zopnuté dvoma drevenými tabuľkami. Na našom území sa takáto forma knihy objavila s príchodom kresťanstva, keď vznikli kláštory.
A tu sa začala písať história knihy. Pozrime sa spolu, kto všetko sa podieľal na jej tvorbe.
PERGAMENÁR – vyrobil pergamen zo surovej kože – ovca, koza, somár. Usušil ju, potrel kriedou a vyhladil.
Druhá verzia PAPIERNÍK – vyrábal ručný papier z rastliny CYPERUS PAPYRUS ( Šachor papierníkový ). Dorastá do výšky 5 metrov.
Takto spracovaný papyrus alebo pergamen doručil KNIHÁROVI. Ten zviazal nepopísané časti papyrusu alebo pergamenu do knižného bloku.
ZLATNÍK ( KOVOTEPEC ) – vyzdobil obal zviazanej knihy zlatom alebo striebrom.
SKRIPTÁR – nalinkoval si list, pero si zhotovil z husieho brka. Používal železo – dubienkový atrament. Písal a prepisoval ručne. Bolo to povolanie, na ktoré boli vyučení ľudia – nemohol každý. Písali ORNAMENTMI.
ILUMINÁTOR – kreslil iniciály, rôzne výjavy.
V 9. – 10. storočí sa kresba realizovala na celé strany.
V 12. storočí sa mení charakter knihy. Používa sa papier a celostranové kresby nahradili drobné obrázky – figúry, zvieratá, symboly.
Vzniká aj prvá Biblia.
Prvé pokusy o vynájdenie kníhtlače pochádzajú z Číny. Pokúsil sa o to Bi-Šeng, umiestnil znaky na kovový plát, sadzbu fixoval voskom. Tento vynález sa neujal, pretože čínskych znakov bolo viac ako európskych – bolo to zložité a pomalé.
O vynájdenie kníhtlače sa zaslúžil JOHANN GUTENBERG. Narodil sa v Nemecku. Bol zlatotepec – vyrábal ručné zrkadlá. Neskôr sa venoval kníhtlačiarstvu. Na prvú tlač si vybavil pôžičku. A tak zmenil históriu knihy. Pomalé prepisovanie kníh sa stratilo. Tlačené knihy boli lacnejšie, dostupnejšie, žiadanejšie.
Vznikli nové povolania. TYPOGRAF – nahradil skriptora a KNIHÁR – zakončovateľ, zviazal knihu na záver. Takže nastala výmena, kniha sa najskôr napísala a potom zviazala. Tento spôsob sa využíva až dodnes, prechádzal postupnou modernizáciou.
Mgr. Mary Kytasová
