Vedeli ste, že dieťa sa učí rozprávať samo? Je to obdivuhodný ale i náročný proces, ktorý začína hneď od narodenia. Keď držíte v náruči to malé stvorenie a prihovárate sa mu, deň za dňom, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci, sa mu melódia našej reči ukladá hlbšie a hlbšie, až zacíti samo nutkanie nám slová opätovať. Čo sa vtedy vlastne v dieťati deje?
Tvorbu reči majú na starosti dve centrá v mozgovej kôre. Jedno z nich zabezpečuje počutie reči a druhé jej produkciu. Prvé z nich je zmyslové a druhé motorické. Potom máme telesné orgány, vďaka ktorým rozprávame. Ucho a ústa (jazyk, krk…). Tieto dve centrá sa vyvíjajú po fyziologickej aj psychologickej stránke oddelene, pričom druhá časť sa vyvíja pomalšie a prejaví sa neskôr. Dieťa nám už dlho rozumie, dlho nás počúva a všetko si ukladá v mozgu, ale kým sa samo rozhovorí, chvíľu to trvá.
Ako sa teda tvorí reč? Podľa Márie Montessori je človek od narodenia uspôsobený vnímať, počúvať a neskôr opakovať práve ľudskú reč. Nie sme ako papagáje, ktoré trilkujú aj zvonenie mobilu. Dieťa predsa nenapodobňuje všetky zvuky, ktoré počuje, melódiu z hracieho kolotoča či štekanie psa, ale len a len reč svojho opatrovateľa, najčastejšie matky. Montessori opisuje vo svojej knihe Absorbujúca myseľ ako dieťatko rastie a ako sa mienia aj jeho schopnosti:
- V štyroch mesiacoch, aj skôr, si dieťa uvedomí, že zvuky ľudskej reči vychádzajú z úst, pričom ju pery vytvárajú pohybom. Miminko dôkladne sleduje pery človeka a snaží sa ho napodobniť.
- V šiestich mesiacoch produkuje zvuky slabík, „ta… ta… ma… ma“.
- V desiatich mesiacoch si dieťa uvedomí, že slová hovoríme pre nejaký účel, úmyselne.
- „Koncom prvého roku života sa teda stali dve veci: v hĺbkach jeho podvedomia dieťa porozumelo a na úrovni vedomia vytvorilo reč – hoci pre tento okamih nejde o nič viac než o detskú hatlaninu, opakovanie a kombinovanie zvukov.“
- V prvom roku dieťa hovorí prvé úmyselné slovo. Stále bľaboce, ale už sa snaží niečo povedať, dosiahnuť rečou cieľ. Mária Montessori toto obdobie opisuje ako veľkú bitku. „Ide o boj vedomia proti stroju… Obdobie, v ktorom má myseľ mnoho nápadov, ktoré by chcela odovzdať druhým, ale nemôže sa vyjadriť na základe nedostatku jazyka, je veľmi dramatické v živote dieťaťa, a prináša mu jeho prvé sklamanie. Podvedome a bez pomoci sa s vypätím síl snaží reč naučiť a táto snaha robí jeho úspech o to úžasnejším.“ Práve v tomto období môžeme dieťaťu jednoducho pomôcť. Základom je, že naň nebľaboceme, nešušleme a od najrannejšieho detstva k nemu prehovárame spisovne a gramaticky správne.
- Okolo 1,5 roka dieťa objaví, že každá vec má svoje meno. „Toto ukazuje, že zo všetkých slov, ktoré počulo, bolo schopné vyčleniť podstatné mená, a to hlavne konkrétne podstatné mená. To je úžasný krok, ktorý dieťa urobilo!“ Tu môžete aj očakávať rôzne skomoleniny viacerých slov do jedného. „Mačeja!“, môže znamenať: „Maminka, ja chcem večeru.“
Od reálneho k abstraktnému
Ako teda dieťa touto náročnou cestou sprevádzať v praxi? Montessori pedagogika nie je len o dômyselných pomôckach a práci na koberčeku. Jej podstata spočíva v celistvom prístupe k dieťaťu. Nenechajte sa zmiasť stovkami kartičiek, ktoré na vás vyskočia pri zadaní hesla montessori do prehliadača na internete. Rozvoj slovnej zásoby sa nezačína obrázkami. „Počujem a zabudnem. Uvidím a zapamätám si. Uchopím a pochopím.“ Tento známy citát Márie Montessori vám bude sprievodcom a veľa napovie.
Základom je skutočný zážitok. Vždy postupujte od reálneho k abstraktnému. Jednoduchý príklad sú domáce zvieratá. Doprajte dieťaťu čo najviac osobných stretnutí, navštívte farmy vo vašom okolí, starých rodičov, na dedine postojte pri sliepkach, koľko sa bude vášmu potomkovi žiadať. Ak sa dá, nech si zviera pohladká. Doma potom môžete zvoliť miniatúry týchto zvieratiek a dieťaťu ich prezentovať trojstupňovou jazykovou lekciou. Jej prvý stupeň môžete robiť už s najmenšími deťmi od jedného roku. A až na záver, keď má v miniatúrach istotu, prídu na rad kartičky. Zvieratká môže ku kartám priraďovať. Ako na to sme písali tu.
Po zvieratkách môže prísť na rad ovocie a zelenina, kuchynské náradie, nábytok, potreby do kúpeľne či dopravné prostriedky a ďalšie.
Trojstupňová rečová lekcia
S úplne najmenšími deťmi sa nikam neponáhľajte. Každý z bodov môžete opakovať niekoľko dní i týždňov, kým postúpite na ďalší. Tretí stupeň robíme s deťmi približne vo veku troch rokov. Ako na to?
Pripravte si do košíka tri zvieratká, ideálne také, ktoré dieťa už naživo stretlo:
- Postupne po jednej vyberte miniatúry, položte pred dieťa a pomenujte. Vyberte kravu, ukážte dieťaťu, pomenujte: „krava“ a vložte mu ju do dlane. Tak pokračujte s ostatnými. Dieťa nech si ich ohmatá, poobzerá.
- Vyzvite dieťa, aby ukázalo vybrané zvieratko. „Podaj mi kozu. Kde je krava? Ukáž mi ovcu…“ Podľa tohto zistíte, či treba ešte opakovať krok jedna. Ak dieťa nevyberá správne, neopravujte ho. Jednoducho sa vrátite k prvému stupňu. Nezabúdajte, toto nie je súťaž.
- Keď už dieťa rozpráva, môžete preniesť aktivitu naň. Zo skupinky vždy vyčleňte jedno zvieratko a nechajte dieťa, aby ho pomenovalo. „Čo je toto? A ako sa volá toto zvieratko? Čo mám v dlani?…“
Autor: Lenka Straková
Zdroj: Mária Montessori – Absorbujúca myseľ
Foto: Lenka Straková a www.sxc.hu
