Spoznávame s deťmi polárne zvieratá

Výhoda Montessori vzdelávania je to, že sa pri deťoch naučíte aj to, čo ste dávno mali vedieť.
Učiť sa v škole nebolo až tak zaujímavé. A hlavne sme sa to učili neskoro…

Prečo sa kosatka volá killer whale? Alebo prečo sa tučniak a ľadový medveď nikdy v divočine nestretnú? Však obaja žijú pri póloch. Akurát že tých opačných…

Poďme pekne po poriadku.

Špecifikom montessori vzdelávania je, že vychádzame zo záujmu detí. Odpovedáme na otázky a hovoríme zaujímavosti a príbehy primerané veku. A ak pôjde o srdcovú tému Vášho dieťaťa, budete sa k nej vracať.

U nás to boli „zimné“ zvieratká. Maťko od bábätka miloval tučniaky. Keď začal rozprávať, volal ich „pigu“ a vyhľadával ich na obrázkoch v knihách. Mal ich tak rád, že si odmietal obuť iné capačky ako tie, kde bol „pigu.“ A tu niekde sa prebudil záujem.

 

A ten záujem neutíchal. Mali sme tučniakovú matriošku a aj puzzle tučniaka, na ktorom sme pomenovavali jeho časti. Puzzle som vždy vyberala, keď bol o tému záujem, a potom odkladala a vytiahla opäť. Až vedel všetky časti. Vedeli ste, že síce je tučniak vták, nemá krídla ale plutvy?

Potom si všimol farebný glóbus kontinenty (niečo po druhom roku). Tak som mu ukázala, že to červené je Európa a kde približne žijeme. Tiež som mu ukázala kam sme išli na dovolenku autom a kde sa kúpal v mori. Na glóbuse je to malý kúsok a v skutočnosti dlhá cesta.

Zaujala ho biela „škvrna“ na spodku. Tak som mu povedla, že to je krajina tučniakov, Antarktída. A na tučniačej téme sme sa viezli ďalej. Hrali sme sa s miniatúrkami tučniakov, hľadali ich v knižkách a prikladali tam, kde sme ich našli. Rozprávali si o tučniakovi cisárskom, kde sa samček stará o vajíčka aj malých sivých tučniačikov a navštívili ZOO a tučniakov si pozreli naživo.

Pri tučniakoch bol aj ľadový medveď. A prišla otázka, či tiež žije na Antarktíde. Popravde, zaskočil ma ňou a rýchlo som mu nevedela odpovedať… Potom som si spomenula, že ľadového medveďa máme v tube Arktída. A vrátili sme sa ku glóbusu. Že Zem má póly, severný a južný. A je na nich zima. Akurát na severe nemáme súvislé územie ako na juhu. A žijú tam iné zvieratká. Túto tému sme riešili niekedy okolo štvrtého roku.

Zvieratká sme prikladali ku kartičkám na ktorých boli vytlačené, dokúpili sme si tubu Antarktída a triedili ich na tie, čo žijú na severe a tie čo na juhu. A zistili sme, že taká kosatka dravá sa vyskytuje na oboch. Je to druhý najrozšírenejší cicavec na zemi. Hneď po človeku. Zablúdili sme aj do témy, čo sú cicavce a že nie každé zviera čo vyzerá ako ryba je ryba (aj keď priznávam asi do troch rokov sme veľryby označovali rybami, môjmu tvrdohlavému dieťaťu sa nedalo vysvetliť, že niečo, čo má v názve ryba v skutočnosti ryba nie je).

Miniatúrky sme si v zime brávali na prechádzky a hrali sa s nimi vonku v snehu. Vydržia veľa a sú úžasne skladné. A potom sme začali stretať Husky psa a Maťko si toto plemeno zamiloval. Doteraz je jeho najobľúbenejšie zviera práve pes Husky. A mali sme ďalšiu tému, ako je možné, že zvieratko z Arktídy žije u nás. V sade Arktída je aj iglu, to bola tiež téma a snahy si ho spraviť zo snehu. Zvieratká za sebou zanechavajú stopy. Odtlačila som stopy zvieratka do snehu a Maťko hádal, ktoré to mohlo byť. Alebo opačne. Vo vnútri sme namiesto snehu používali bielu plastelínu.

Ak máte dieťa, čo miluje puzzle, odporučam tie od firmy Larsen. Sú na nich aj tie iste zvieratká čo v tubách. Maťko síce neskladal rád puzzle, no zvieratká si tam prikladal často.

Keď dieťa chytí takáto téma, nezahŕňam ho vedomosťami, nechávam ho vyslovovať svoje hypotézy, odpovede hľadáme v knihách, prirodovedných videách… Maťko si teraz z ďaleka nepamätá všetko, o čom sme sa rozprávali a skúmali. Ani ja, a vedeli sme toho omnoho viac. Pamätá si, že sme spolu trávili čas a že spoznávať svet je zábava. Že na každom kroku sa dá naučiť niečo nové.

A o čo viac svetu rozumieme, o to sa nám zdá krajší a rozmanitejší.

Marcela Gregorovičová

lektorka