Je toho plný internet. Fotky detí s miskami a lyžičkami, ako dačo presýpajú, prekladajú, prelievajú, s vyplazeným jazykom a upretým pohľadom. Lenže to vaše už zase rozhádzalo šošovicu po koberci a čľapká si dlane v mláke vody na kuchynskej linke! To montessori asi nie je pre nás, poviete si.
V čom môže byť kameň úrazu?
Montessori pedagogika rozlišuje viacero kategórií aktivít praktického života: cvičenia starostlivosti o seba, o prostredie, lekcie ladnosti a zdvorilosti a ďalšie.
Pre dieťa majú veľký prínos:
- rozvíja si koncentráciu,
- zlepšuje koordináciu pohybov,
- učí sa samostatnosti,
- pripravuje sa na zmyslovú výchovu – napr. úchopom lyžice,
- pripravuje sa na jazykovú výchovu – logická postupnosť aktivít by mala smerovať zľava doprava a trénovať tak pohyb očí ako pri čítaní a písaní,
- rastie mu sebavedomie,
- je pokojnejšie a spokojnejšie,
- je postupne nezávislé od pomoci dospelých, čo je preň úžasný pocit.
Lyžicovanie či prelievanie vody sú jedny z mnohých činností praktického života. Bývajú obľúbené a často prvé, po ktorých mamy siahnu. Misky, ryža, voda a nejaké poháriky či džbánik sa totiž nájdu v každej domácnosti. Hurá rozvíjať ratolesti potenciál. Ibaže ono to nefunguje. Čo s tým?
Odpovedzte si na prostú otázku: nie je vaše dieťa ešte príliš malé? Rátate jeho vek stále na mesiace? Cvičenia praktického života, ako ich poznáme z montessori zariadení, sú určené pre deti najskôr od dvoch rokov, ideálne však od 2,5 roka. To sú všetky tie pripravené úlohy, zväčša na podnose, do detailu premyslené, čistenie topánok, leštenie zrkadla, lyžicovanie, presýpanie, prelievanie a mnohé iné, kde každý krok má svoj význam a dôležitá je prezentácia s úspornými pohybmi. Niektoré z nich môžete ponúknuť aj dieťaťu v skoršom veku, ale nečakajte zázraky.
Ako zdôrazňuje na svojich kurzoch zakladateľka Montessori asociácie Slovenska Soňa Bobeková, hlavný rozdiel medzi aktivitami bežného života pre najmenších a tých starších škôlkarov je vidno na jednoduchom príklade: jedni ryžu umyjú, nemotorne nasypú do hrnca, pomiešajú, zalejú vodou a nakoniec uvaria a zjedia, všetko za asistencie rodiča. Druhí ju majú v miske na podnose a lyžicou obsah opatrne prekladajú, aby nespadlo vedľa ani jedno zrniečko. Voláme to izolácia aktivity. A teda, že sa z bežnej činnosti v domácnosti vyberie konkrétna časť, ktorú treba precvičiť, izoluje sa na podnos a častým opakovaním sa v nej dieťa zdokonaľuje. Spočiatku to robí preto, že je zaujaté činnosťou, vtedy pokojne leští aj čisté zrkadlo či topánky, lebo má pôžitok bárs zo šúchania kefkou. Neskôr sa zameriava na cieľ, chce topánky naozaj vyčistiť a rado sa so svojou prácou pochváli. A v poslednom stupni nepotrebuje oznamovať ostatným, že utrelo prach z listov kvetiny, ale spraví to, lebo cíti vnútorné nutkanie starať sa o svoje prostredie.
Ako vyzerá taká pripravená aktivita? Činnosť je rozdelená do niekoľkých postupných krokov. Dieťaťu ju pomaly predvediete a ono si ju má zapamätať. Nezabúdame na detaily. Napríklad príťažlivé mletie kávy.
Retro mlynček deti zaujme viac ako moderný. Je drevený, môžu ho v inej aktivite ošetrovať včelím voskom, vonia. Najskôr naberáme zrniečka do mlynčeka. Potom melieme, počujeme ako káva „chrúme“. Otvoríme šuflík, môžeme ovoňať a obsah vysypeme do pripravenej nádoby. Hranu šuflíka poklepeme o nádobu, aby sme vytriasli všetok obsah a úplne na záver použijeme aj malý štetec na dokonalé vyčistenie od posledných zrniečok kávy. Vznešená práca, čo trénuje detský mozog a ruky.
Takýchto aktivít je nespočetné množstvo. Stačí sa zamyslieť a rozhliadnuť. Utieranie prachu z listov izbových rastlín, zametanie, aranžovanie kytice vo váze, leštenie zrkadla, umývanie riadu, pranie bielizne, žmýkanie a vešanie, skladanie obrúskov, ale aj motoricky náročnejšie veci ako zapínanie gombíkov, šnurovanie a viazanie mašle, či spomínané presýpanie, prelievanie, lyžicovanie.
Pri príprave myslite na to, že:
- náradie má byť funkčné
- montessori uprednostňuje sklo a porcelán, nie plasty. Dieťa sa učí s predmetmi zaobchádzať opatrne, inak sa môžu rozbiť
- predmety prispôsobujte dieťaťu – napríklad džbániky by mali mať najskôr väčšie či stredne veľké ušká, aby sa dobre držali, až neskôr maličké
- predmety by mali byť pekné, príťažlivé, aby dieťa motivovali a zaujali, napríklad maľované misky
- keď sa pustíte do prelievania: najskôr sa prelieva voda do rovnako veľkej nádoby, aby sa naraz vylial celý obsah. Až keď dieťa dokáže pohyb včas zastaviť a nepreliať, môže z jednej väčšej do dvoch menších a neskôr do viacerých a rôzne veľkých.
Ale čo tí najmenší, ktorým sa v tomto nedarí? Čo s nimi?
Malé dieťa napodobňuje svojich rodičov. Dovoľte mu zúčastňovať na chode domácnosti. Zhruba vo veku 1,5 roka môže nakladať a vyberať riady z umývačky, ukladať si vlastné tanieriky do poličky, triediť príbory, pomáhať pri obsluhe práčky, vyhadzovať smeti do koša, ukladať si hračky na miesto či zalievať kvety a mnohé iné.
Detičky veľmi rady varia, miešajú, krájajú či strúhajú. Nemusíte investovať do drahých detských kuchyniek s imitáciou riadov. Práve naopak. Prečo by malo dieťa predstierať, že varí, keď mu stačí prisunúť schodíky ku kuchynskej linke a pustiť ho do skutočného sveta. Nevarte v čase obedňajšieho spánku, varte s ním. Pre malé ruky existujú malé funkčné strúhadlá i šikovné škrabky na zeleninu. Začnite niečím jednoduchým, podajte mu mrkvu, prípadne uhorku. Ide o to, aby sa dieťaťu zelenina dobre držala v dlani a škrabkou sa neporanilo. Do ľavej ruky pevne chytíme mrkvu na jej konci a pravou rukou veľmi pomalým ale súvislým ťahom odrežeme jeden pás šupky. Nikdy pred dieťaťom nechytáme nôž či škrabku za ostrie, ani tieto predmety nepoužívame inak, ako treba.
Cvičenia praktického života v tomto veku chápeme tiež ako rozvíjanie samoobslužných činností. Tu môžete dieťaťu mnoho vecí uľahčiť. Obúvanie topánočiek menej komplikuje zapínanie na suchý zips.
Už 18-mesačné dieťa si môže samo obliecť mikinu na zips či bundu, ukážte mu napríklad šikovný spôsob ako na zemi navliecť rúčky do rukávov a švihom za hlavu si odev obliecť.
Môže samo jesť, piť, vytláčať pastu a umývať si zuby, skúšať obliecť nohavice.
Ak sa rozhodnete pustiť montessori do vášho života, pomôže vám uvedomiť si, že každý deň je dňom objavov, nových vecí a zážitkov, ktoré vám môžu pripadať všedné ale pre vaše dieťa sú fascinujúce. Buďte trpezlivým sprievodcom. Nenáhlite sa, nerobte veci zaň, kým vyslovene nežiada, zbytočne nepomáhajte. Spomaľte. Cesta je váš cieľ.
Lenže my skutočne chceme koláč upiecť. Iste, v určitej chvíli budete musieť Jankove miešanie predsa len ukončiť. Cesto putuje do rúry. Ako sa vyhnúť plačlivým protestom? Niekedy pomáha vo chvíli, kedy si myslíte, že už ste dosiahli naozaj hranicu svojej trpezlivosti, zastaviť a počkať ešte dve minúty. Možno práve tie budú dieťaťu stačiť, aby sa nabažilo tej úžasnej lepkavej hmoty a samo vám podá varešku. Vyskúšajte.
Text a foto: Lenka Straková
