Keď chválime deti, máme prirodzenú snahu ich podporiť a povzbudiť. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako typ pochvaly ovplyvňuje detskú motiváciu a ich schopnosť zvládať neúspech? Výskum Claudie M. Mueller a Carol S. Dweck, ktorý skúmal vplyv rôznych druhov pochvaly na deti, priniesol zaujímavé zistenia, ktoré môžu zmeniť náš pohľad na výchovu.
Dva druhy pochvaly: Inteligencia vs. snaha
Vo výchove sa bežne stretávame s dvoma typmi pochvaly:
- Pochvala za schopnosti alebo inteligenciu („Ty si taký šikovný/múdry!“).
- Pochvala za snahu („Naozaj si sa snažil!“).
Hoci obe formy pochvaly znejú pozitívne, výskum ukázal, že majú rozdielne účinky na detskú motiváciu. Deti chválené za inteligenciu si často osvoja presvedčenie, že ich schopnosti sú pevne dané. Pri neúspechu to môže viesť k pochybnostiam o ich schopnostiach, nižšej vytrvalosti a strate motivácie.
Na druhej strane, pochvala za snahu motivuje deti zameriavať sa na proces učenia a zvládania úloh. Takéto deti sú odolnejšie voči zlyhaniu, pretože neúspech vnímajú ako prechodný stav, ktorý môžu prekonať väčšou snahou a učením.
Experimenty s piatakmi
Výskum Mueller a Dweck zahŕňal 128 piatakov, ktorí boli rozdelení do troch skupín:
- Pochvala za inteligenciu („Musíš byť veľmi múdry!“).
- Pochvala za snahu („Naozaj si tvrdo pracoval!“).
- Kontrolná skupina, ktorá dostala len neutrálnu spätnú väzbu.
Deti riešili tri série úloh:
- Po prvej, úspešnej sérii, dostali pochvalu.
- Druhá séria bola zámerne náročná, aby deti zažili neúspech.
- V tretej sérii sa hodnotil ich výkon po neúspechu.
Výsledky ukázali, že deti chválené za snahu boli po neúspechu vytrvalejšie a dosiahli lepšie výsledky ako deti chválené za inteligenciu. Tieto deti tiež častejšie pripisovali zlyhanie nedostatku úsilia, čo im umožnilo zlepšiť sa. Naopak, deti chválené za inteligenciu videli zlyhanie ako dôkaz nízkych schopností, čo viedlo k frustrácii a strate motivácie.
Čo si z toho odniesť?
Správne formulovaná pochvala môže byť kľúčová pre detskú motiváciu. Namiesto chválenia detí za „múdrosť“ alebo „šikovnosť“ sa zamerajte na proces a snahu, ktorú vynaložili. Napríklad:
- Namiesto „Si taký šikovný, vždy nakreslíš krásne obrázky“ skúste „Vidím, že si si na tomto obrázku dal veľmi záležať!“
- Namiesto „Si múdry, dostal si jednotku“ skúste „Tvoja príprava na test sa naozaj vyplatila!“
Takáto pochvala učí deti, že ich schopnosti nie sú nemenné a že úsilie je kľúčom k zlepšeniu.
A čo nevýhody výskumu?
Treba spomenúť, že štúdia bola realizovaná len na 10-ročných deťoch, takže výsledky nemusia byť rovnaké u mladších detí alebo adolescentov. Experiment tiež nezohľadňoval výchovné štýly rodín ani školské prostredie, ktoré môžu ovplyvniť, ako deti pochvalu vnímajú.
Napriek tomu sú výsledky výskumu cenné. Ukazujú, že ak chceme deti motivovať a podporovať ich odolnosť voči zlyhaniam, mali by sme byť opatrní v tom, ako a za čo ich chválime. Správne nastavená pochvala môže formovať ich budúci prístup k výzvam, učenie a osobný rozvoj.
Máte doma školáka? Skúste nabudúce pochváliť jeho snahu, nie výsledok – možno vás prekvapí, čo všetko dokáže!
