Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Poloha na bruškuTáto poloha je pre deti veľmi dôležitá. Je to začiatok ich dlhej cesty k získaniu úplnej kontroly nad svojím telom. Táto fáza začína v približne 5. mesiaci, kedy sa deti budú snažiť prevrátiť z chrbta na bruško. Pokiaľ sa mu prevrátenie podarí pred 5. mesiacom, určite to nie je cielené a ide väčšinou o náhodu.Je dôležité dieťatku ukázať, že poloha na brušku nie je nič ťažké a že v nej vie vydržať čím ďalej, tým dlhšie. Určite sa neľakajte, ak Vám v pôrodnici alebo inde povedia, že je to pre dieťa nebezpečné, pretože môže dôjsť k syndrómu náhleho úmrtia alebo k zaduseniu vlastnými zvratkami. Treba byť iba opatrný, nesnažiť sa dávať na bruško novorodencov, ktorí ešte nevedia zdvihnúť hlavičku a ak už dieťa na brušku leží, dávať na neho pozor a nespúšťať ho z očí. V noci ho však nechajte spať na chrbte.
Plazenie sa a ležanie na tvrdej podložke
Lezenie je pre dieťa najzdravšia alternatíva pohybu. Nielenže si pri tom zlepšuje koordináciu a zapojuje obidve hemisféry, ale posilňuje aj chrbtové a sedacie svaly. Neunáhlite sa a nesnažte sa dieťa naučiť hneď sedieť alebo chodiť. Najhoršia alternatíva je buď pasívny sed, kedy posadíte dieťa priamo bez toho, aby sa to naučilo samo, alebo chodítko, ktoré im zoberie motiváciu naučiť sa liezť – lezenie by malo predchádzať sedeniu, aby sa dieťa naučilo koordinovať svoje pohyby a dostať sa zo štvornohej polohy do sedu.
Už v 12. týždni života by malo dieťa zvládnuť zdvihnúť bradu a ramená nad podložku. Počas ďalších mesiacov je schopné udržať hlavičku vzpriamene a neskôr sa pohybovať pomocou rúk. Okolo 9. až 10. mesiaca sa už snaží plaziť. Netreba však zabúdať, že nie každé dieťa začne hneď krásne liezť. Niektoré uprednostnia iné spôsoby plazenia, napríklad tzv. váľanie sudov alebo posúvanie sa pomocou nôh na chrbte. Nie je na tom nič zlé.
Už medzi 3. a 4. mesiacom je dobré dávať dieťatko na tvrdšiu podložku, kde sa môže voľne pohybovať. Keďže najbezpečnejšia je pre neho zem, položte na ňu nejakú deku, koberec a pod., aby na neho neťahalo zo studenej podlahy.
Rodičia majú v tomto období tendenciu dávať svoje deti do postieľky alebo na gauč, no nie je to práve najlepšie riešenie, keďže je to pre neho mäkká podložka a nevie sa tak poriadne oprieť a ďalej rozvíjať svoje svalstvo a motoriku. Zároveň určujete dieťatku nepísaný poriadok, kde môžete rozlíšiť spanie od hrania. Zem bude pre neho signál na hranie a posteľ zase na spanie.
Sedenie
Vyvrcholením lezenia by mal byť práve sed. Pre dieťa je to naozaj výzva, no zároveň veľká motivácia uvidieť svet z inej perspektívy. Po spevnení chrbtových a sedacích svalov pomocou lezenia je dieťa pripravené na sadnutie si zo štvornohej polohy. Je zrejmé, že dieťa nebude schopné sadnúť si z ľahu ako dospelí ľudia, takže to s ním ani neskúšajte.
Pred dvadsiatym týždňom bábo neudrží hlavu vzpriamene, takže je zbytočné ho nútiť do sedu. Až v polroku bude dieťa vedieť sedieť rovno, ak sa môže o niečo oprieť. O mesiac neskôr sa už vie oprieť o vlastné ruky, začiatkom 9. mesiaca by malo už samostatne sedieť a naťahovať sa za hračkami navôkol a o 1 alebo 2 mesiace sa dostane do fázy, kedy bude vedieť opakovane zo sedu začať liezť a následne si sadnúť. Znova pripomenieme, že sa vyhýbajte pasívnemu sedu alebo chodítku.
Státie
Pohyby nohami pri držaní dieťaťa v zvislej polohe nie sú signál, že dieťa chce začať chodiť, je to iba reflex. To bude vedieť urobiť až po polroku života. Neskôr začne dieťa obchádzať nábytok alebo tlačiť pred sebou stoličku či kočík, aby sa mohlo pomocou nich bezpečne pohybovať. Netreba panikáriť, ak dieťa nezačne chodiť ani po 18 mesiacoch – obdobie, kedy dieťa začne chodiť, je individuálne.
Ak chcete naučiť dieťa spúšťanie na zadoček zo stoja, určite sa mu nesnažte vždy pomôcť, robte to iba v nevyhnutných prípadoch. Môže sa totiž stať, že si Vaša ratolesť zvykne na to, že mu to pri takomto úkone uľahčíte a zapamätá si, že Vy ste tá, ktorá mu zakaždým pomôže dole. Pri problémoch stačí pokrčiť dieťaťu nohy v kolenách a z tejto pozície sa už ľahko dostane na zem. Dieťa sa musí naučiť samostatnosti a každým pádom si mozog zapamätá ako sa nabudúce pádu vyhnúť. Netreba sa báť a obkladať dieťa vankúšmi alebo dávať mu na hlavu helmu, jeho kostičky sú ešte chrupkovité, lebkové švy v hlavičke sa ešte nezrástli, takže sú na pád pripravené viac ako kosti dospelých.
Chôdza a vodenie za ruky
Pokiaľ si myslíte, že chôdzu urýchlite tým, že dieťa budete vodiť za ruky, mýlite sa. Nastane stagnácia a Vaše dieťa môže mať neskôr problémy s chrbticou, pretože sa na Vás bude vešať a intuitívne prekladať nohy. Treba rátať s tým, že chôdza nepríde hneď, niekedy to trvá veľmi dlho, kým sa dieťa dostane z fázy obchádzania nábytku do fázy prvých krôčikov. Preto sa neponáhľajte, dieťa si nájde svoju cestu k chôdzi samo.
