S novým rokom sa okrem návratu do práce a školy spájajú aj nové výzvy. Niekto si spíše zoznam povinností, niekto začne cvičiť. Ja som sa rozhodla vytvoriť wishlist rodičovských predsavzatí, ktoré si v roku 2019 beriem k srdcu. Aby bola spokojnejšie deti, aj my rodičia.
1. Na prvom mieste spokojnosť celej rodiny
V tomto predsavzatí ma doslova usvedčila jedna mama chorého syna. V rozhovore, ktorý minulý mesiac uverejnila, vysvetľovala, že sa synovej chorobe nikdy nepoddali. Akékoľvek kroky podnikli, vždy sa najprv pýtala, či povedú k dobru a spokojnosti celej rodiny. Aj keď bol jej syn vážne chorý, nikdy nedovolila, aby sa rodinný život točil výlučne okolo nemocníc a vyšetrení. A jej rodina je naozaj šťastná. Napriek chorobe.
To, že sa celý svet začne točiť okolo jedinej malej osôbky dnes vídam v každej rodine. Ale je to správne? Je ok, ak je žena vyčerpaná a potrebuje vypnúť, ale napriek tomu po stýkrát robí len to, čo si zmyslí milované dieťa? Túto otázku nechávam otvorenú. Každá mama najlepšie vie, čo pre ňu znamená spokojnosť rodiny na prvom mieste.
2. Čítame, čo sa páči deťom
Vždy som snívala, že mojim deťom budem po večeroch predčítať Vianočnú koledu, Olivera Twista, Bambiho a Slovenské rozprávky. Faktom je, že staršiu doteraz najviac bavia kreslené knižky a mladšia miluje Vianoce s Káčerom Donaldom a Peppa piga. Skrátka, láska ku klasickej literatúre sa ešte nezobudila.
A práve to je niečo, kde sa musím ako mama viac prispôsobiť a trochu pokoriť. Moje deti nehľadajú za každým príbehom morálne ponaučenie, bohatú slovnú zásobu a ilustrácie od super autora. Ich proste baví obľúbená postavička, pekné princeznovské šaty a to, že im tieto veci ukazuje mama. Čo už. Ale verím, že raz príde aj na môj výber.
3. Viac obyčajných vecí
V poslednom čase akoby sa vrece roztrhlo s detskými kurzami, zahraničnými dovolenkami a super atraktívnym programom. Ale naozaj musí každé dieťa od troch rokov lyžovať, od štyroch profesionálne tancovať balet a v prvom ročníku sa učiť po japonsky? Veď to všetko stojí čas, peniaze a nenormálne veľa rodičovskej námahy!
Moje novoročné predsavzatie teda je – robiť viac obyčajných vecí. Viac spolu vyberať riad z umývačky, skladať prádlo, čistiť mrkvu, chodiť na prechádzky po meste, viac sa stretávať s kamarátmi. Menej nákupných centier, detských kútikov a zúfalstva, že v lete ideme len do Chorvátka, nie na Floridu, ako tie susedovie decká. To všetko moje deti v živote počká. Utiecť môže iba detstvo.
4. Menej organizovaného času
Keď som bola dieťa, nikdy som sa nehrala s detskou kuchynkou od rodičov, ani som si neťukala melódie na plastovom klavíri. Celé hodiny som písala príbehy, kreslila do svojich vlastnoručne vyrobených časopisov a vystrihovala z novín. Svoju tvorbu som nadšene distribuovala do schránok susedov a tešila sa, ak som dostala spätnú väzbu. A hádajte, čím sa živím dnes.
Takýto čas – robiť to, čo nás baví, čo milujeme, čo nás napĺňa, aj keď by to bolo len to skladanie vežičiek či kreslenie panáčikov, doprajem aj svojim deťom. Lebo to je presne to, čo nás v živote smeruje tam, kam máme ísť. Len vtedy môžu deti krok po kroku prichádzať na to, kým sú a čo by raz chceli/mohli robiť.
5. Nechám deti snívať
Keď máte doma dve dievčatá, celé dni sa točia okolo princezien, dlhých šiat, víl, motýľov, sponiek, kvetov a vysokých podpätkov. Nikdy, nikdy, nikdy deťom neberte rozprávky a sny. To je to, čo robí detstvo detstvom.
Keď deti prestanú snívať, túžiť a predstavovať si, prestanú byť šťastné. Aj výskumy naznačujú, že z tých, ktorí mali v detstve priestor hrať sa na vzdušné zámky, vyrástli spokojnejší a optimistickejší dospelí ľudia.
6. Vidieť mamu v jej každodennej rutine
Keďže pracujem z domu, majú moje deti veľa možností vidieť ma pri práci. Niekedy im nemôžem čítať, lebo práve riešim maily. Niekedy musíme odložiť výlet či spoločný program, lebo v práci horia termíny. A naopak, inokedy odložím prácu, aby som mohla byť s nimi.
Neupratujem v čase, keď sú baby s otcom na prechádzke. Práve naopak. Chcem, aby videli našu rutinu – vysávanie, varenie, žehlenie, nákupy. Aby boli jej súčasťou. Každodenný rodinný život s jeho zábavnými aj nudnými stránkami najlepšie buduje rodinnú atmosféru. Tým, že sa na ňom podieľame všetci, nemá niekto pocit, že je na jeho pleciach väčšia záťaž, alebo že ostatným len posluhuje.
Radšej teda upratujem, varím či nakupujem pomaly, detským tempom. Ale robím to s deťmi, nie mimo nich, len aby som ich neoberala o čas so mnou, alebo aby mi ony nezavadzali. Spokojnosť a zosúladenie rodiny je najdôležitejšie. Aha, a sme zasa pri prvom bode.Napísala: Marcela Beňová
