Karanténa a život naruby

Nie, nie som z tých rodičov, ktorí pri slove karanténa omdlievajú, a už po prvom víkende s deťmi sa dobíjajú do školských zariadení. Negooglim zúfalo slovné spojenia “ako zabaviť deti” a “kedy skončí koronavírus”. Výhodou zrejme je, že má dve baby, ktoré sa zvládnu (chvíľu) zahrať aj samé. Napriek tomu ma aktuálne dianie u nás doma prekvapilo a niečo aj naučilo – o sebe.


Keď človek mieni a koronavírus mení

Od prvého dňa som bola pripravená nepovoliť a bojovať. Mám to v povahe. Určila som si pevný denný režim, od ktorého sa neodkloníme, aby sme stíhali básničky, vystrihovačky, home office, zdravé varenie aj hodinovú prechádzku (lebo sme bytovkári). Aby bol čas na deti, prácu, domácnosť aj voľný čas. Po večeroch som plánovala dobiehať angličtinu, online kurzy aj divadelné predstavenia z SND, na ktoré som sa už pekných pár rokov nedostala. Ak budeme celá rodina vytrvalá a ťahať za jeden povraz, bude tento čas doma efektívny a ešte si zlepšíme vzťahy.

Prvý a druhý deň sa to ešte dalo. Donútila som sa vyliezť z postele a začali sme pekne a optimisticky. Tlačiareň sa nezastavila, len aby sme vyfarbovali a dopĺňali všetky cviká zo škôlky, rozprávala som sa s deťmi, čo to dalo, lebo veď komunikácia je základ. V chladničke sme mali toľko zeleniny, že by nám to závidel aj menší supermarket. Lenže nikto vám nepovie, že uvariť zo dve zdravé jedlá denne, keď sa vás deti nechcú ani na sekundu pustiť a pri všetkom musia pomáhať, je záprah na niekoľko hodín. Ďalšiu hodinu trvá, kým dám dokopy kuchyňu a potom si spravím rozcvičku medzi práčkou a sušičkou. Práca štandardne plánovaná na poobedie, kde som plánovala ešte hodinovú prechádzku, sa presunula na večer, a kultúra či pekný čas vo dvojici šli do hája.

Hlavne nezáväzne

Organizované hry a kvalitná komunikácia patria medzi najoptimistickejšie predstavy rodičov amatérov. My profesionáli sme už pochopili, že malé deti milujú krik, spev, detské dohadovanie a v domácnosti vládne najmä hluk. V najťažších momentoch namiesto otázky: “A vieš, ako žijú včielky?” kričíme, nech už sú tie decká konečne ticho!

Hoci na nás z každej strany vyskakujú rady ako tipy na spoločenské hry a vyrábačky, s ktorými sa deti tichúčko stratia v detskej izbe, realita je niekde inde. Deti vydržia sedieť nad novou omáľovánkou pár minút. Zbytok času sa venujú tomu, čo ich baví naozaj. Vyhadzujú skrine, skúšajú si topánky, hrajú sa dobrodružné hry alebo jednoducho behajú a kričia.

Nad povinnými aktivitami na rozvoj jemnej motoriky ohŕňajú nos, zato nezáväzná zábava by sa im páčila po celý deň. Nevadia im rozhádzané hračky, prach v kútoch ani oblečenie, ktoré kypí z koša na bielizeň. Chcú slobodu, zábavu a voľný pohyb, a ani 70 metrov štvrcových im v tom nezabráni. Druhou alternatívou by bolo, aby som ich zabávala celý deň ja, ale tomu sa zas statočne bránim. Predsa len – nik z nás netuší, kedy karanténa skončí, a nepotrebujem, aby ma porazilo hneď na začiatku boja.

Mama, kašli na výkony

Po pár dňoch naháňania režimu sme si vydýchli. Spomalili. Lebo inak sa nedalo. Prestali sme si dávať budík a prekvapivo vstávame normálne. Netlačíme na pílu. Raňajkujeme dlho, obed varíme dávno poobede a pri dreze pribúdajú nedopité šálky kávy. Domácnosť rozhodne nevyzerá tak, aby nás niekto mohol prísť navštíviť. Ešteže je tá karanténa, že? 🙂 Zeleninové improvizácie striedajú rezance s makom a online kurzy som nechala plávať. Namiesto toho trávim hodiny sledovaním detí a ich nápadov, hráme sa na kaderníčky, skúšame očné tiene a lakujeme si nechty. Prezliekame sa za princezné. To nič, že to u nás nevyzerá ako v paláci. A deti? Sú nekonečne šťastné. Dlhé hodiny improvizovanej hry zlepšili komunikáciu medzi nimi aj smerom k nám. Motorika, pozornosť, sústredenosť a pamäť sa rozvíjajú aj bez mojej angažovanosti.

Čím dlhšie sme doma, tým viac vidím, ako im prospieva tento bezrežimový stav. Ako sa učia samé a ako ich to baví. Niežeby som ich teraz chcela odhlásiť zo škôlky alebo im naordinovať homeschooling. V zásuvke mám stále odložené vystrihovačky a návod na výrobu papierovej kytičky. Každý deň si vravím, že dnes už sa budeme naozaj aspoň chvíľu organizovane hrať. A potom to zas pekne odložím. Veď aj zajtra je karanténa…

Podobné články