Napriek tomu, že kreslenie a tvorenie patrí medzi najdôležitejšie aktivity, ktorými podporujeme rozvoj našich detí, na školách patrí výtvarná výchova medzi predmety, ktorým sa venuje minimum pozornosti. A pritom je pre naše deti veľmi potrebná! O jej význame, prínose pre dieťa a tipoch, ako rozvíjať umelecké cítenie sme sa rozprávali s grafičkou a umelkyňou na voľnej nohe Ivanou Klimčák.
Tvojím povolaním je maľovať a vytvárať krásne veci. Nedávno si absolvovala aj kurz Montessori zameraný na tvorbu s deťmi. Prečo?
Pre kurz Montessori som sa rozhodla, pretože ma zaujíma najmä alternatívne vzdelávanie. Pripravujem sa na materstvo a chcem dať dieťaťu čo najviac.
Už pred rokom a pol som absolvovala kurz Arteterapie, zaujímalo ma, čo to je a ako sa s tým dám pracovať v mojej sfére. Vyštudovala som pedagogiku a ťahalo ma to k poznaniu detskej kresby a jej významu. Ďalším kurzom bol práve Montessori. K tejto alternatívnej metóde som sa dostala vďaka zapálenej kamarátke, ktorá ako špeciálny pedagóg absolvovala množstvo kurzov a informovala ma o ňom. Nezaváhala som ani na chvíľu a absolvovala ho.
Zaujímalo ma, ako takýto spôsob učenia funguje a čím sa odlišuje od nášho školstva. Na vysokej škole sme mali seminár zameraný na alternatívne školstvo a takto som si to mohla vyskúšať naživo.
Je teda tento kurz vhodný aj pre rodičov?
Odporúčam ho úplne každému. Mame, otcovi, babke, dedkovi, tete, ujovi. Samozrejme, kurz má ďalšie stupne, kde sa pracuje s deťmi od 0 do 15. Roku dieťaťa.
V čom ťa Montessori vzdelávanie inšpirovalo najviac?
V jednoduchosti. Montessori poukazuje na to, ako jednoducho a hravo sa dá pracovať s deťmi už od narodenia v domácich podmienkach. Mňa ako budúcu prvorodičku a neskúseného človeka to nakoplo myslieť na budúcnosť svojho dieťaťa. Tým, že dospelý človek rozmýšľa úplne inak ako dieťa, je dôležité sledovať, aké sú detské potreby a pracovať s tým.
Ako tieto poznatky môže rodič využiť v praxi?
Montessori poukazuje na senzomotorické obdobia v živote dieťaťa (hmat, sluch, čuch, chuť a zrak) a dáva krásny príklad zo života. Raňajkujete s dieťaťom. Na stole leží pohár a lyžica. Dieťa chytí lyžicu do ruky a začne ňou klopkať po pohári. Ako dospelý človek si pomyslíte, že dieťa trieska, robí hluk a vás to vytáča. No dieťa si v skutočnosti prechádza špecifickým senzomotorickým obdobím, a to je zameranie na zvuk. Počuje cinkanie, a to ho fascinuje, pretože objavilo zvuk, ktorý vydáva pohár za pomoci lyžice. Ako rodič máte spozornieť a porozmýšľať:
„Aha, moje dieťa práve objavuje zvuky. Môžem mu teda na hranie pripraviť hrnčeky z rôznych materiálov, ktoré pred neho postavím, a lyžicu. Takto začne spoznávať rôzne nové zvuky.“
Tým, že rodič príde na to, aké sú práve potreby jeho dieťaťa, naplní ich a dieťa sa môže ďalej samo vyvíjať. Stačí k tomu jednoduchá, logická a finančne nenáročná hra.
Ako hodnotíš možnosti detí na školách vzdelávať sa v umení?
Kameňom úrazu je výchova detí k umeniu, kultúre a estetike. Školy sa viac zameriavajú na kvantum informácií, aby dieťa malo čo najviac vedomostí. Výchova ku kultúre ide bokom. Vidím to vo svojom okolí. Deti nemajú predstavivosť, nudia sa, nedokážu vyhodnotiť, čo je gýč, čo je umenie, čo je krásno, ktoré nás obklopuje. Je pre nich ťažké, dokonca otravné, rozmýšľať nad tým.
V tomto som skôr skeptická. Vychováva sa len jedným smerom, podľa nejakých zvláštnych osnov, ktoré sú zastaralé. Je moderná doba, všetko sa posúva dopredu, aj umenie je dnes niekde inde. V učení o umení sa teda musia používať nové metódy, inovovať výtvarné techniky, absolvovať výlety na rôzne výstavy. Kým to však štát nepodporí, nie je šanca, aby sa niečo zmenilo. Už je len na rodičoch ukázať deťom možnosti.
Deti a umenie. Prečo je pre ne vlastne dôležité?
Pretože vychováva emocionálne. Deti nepotrebujú k životu len informácie, ale aj emócie. Aby sa dokázali pozerať na veci okolo seba inými očami, vidieť to krásne naokolo. Chybou je, že sme postavili logiku nad city.
Umenie je v tomto smere dokonalým prostriedkom, pretože aj talentovaný človek musí svoj talent vycibriť. Potrebuje pochopiť, že na chybách nie je nič zlé, lebo sa cez ne učí, a že ostatní ľudia mu môžu byť svojou osobnosťou a kreativitou nápomocní, pretože sa vzájomne dopĺňame. Prostredníctvom umenia deti dokážu predchádzať hnevu, zlosti, úzkosti, strachu a zároveň rozvíjať motoriku, slovnú zásobu, vnímanie priestoru, vzťah k prírode.
Z dieťaťa, ktoré sa naučí vyjadrovať, rešpektovať a prijímať vlastné pocity vyrastie emočne inteligentný človek, ktorý je svetu prospešnejší ako ten, čo má vysoké IQ. Umenie nás robí ľuďmi, empatickými, tolerantnými, vedomými si vlastnej hodnoty.
Čo môže urobiť pre svoje dieťa rodič, ktorý postrehne jeho nadanie?
Najmä sa mu začať venovať, nič nepotláčať a určite mu nájsť výtvarný krúžok buď v centre voľného času alebo v škole. Ako rodič musíme zostať objektívny a netlačiť na dieťa, nevnucovať mu, že má talent.
Aké „technické“ vybavenie by sme mali malému umelcovi zabezpečiť?
Všetko, čo je doma. Ceruzky, fixky, perá, papiere, v podstate hocičo, čo zanecháva stopu. Čo sa týka výtvarných techník, tie dieťa spoznáva až na krúžku, takže sa netreba trápiť nákupom drahých farieb a výkresov.
Poradila by si mamičkám s deťmi nejaké kreatívne cvičenie na rozvoj motoriky?
Pre deti existuje množstvo cvičení a hier, či už na rozvoj jemnej motoriky, spoznávania farieb, veľkostí.. pre mňa sú najkrajšie tie, ktoré robíme spoločne. Záleží od veku dieťaťa, aké hry prospejú jeho zdravému a správnemu rozvoju.
Hry dokážete pripraviť s tým, čo máte doma, napríklad farebné gombíky, pomocou ktorých môžete deti učiť tvary, farby, veľkosti. Deti sa dokážu hrať s čímkoľvek, čo majú okolo seba.
Ivana Klimčák (27) vyštudovala učiteľstvo výtvarnej výchovy na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. V súčasnosti sa venuje grafike a svojej značke Som turista. Okrem turistických tričiek a odznakov vyrába aj kalendáre a svadobné oznámenia. Všetko o jej tvorbe nájdete na jej Facebookovej stránke.
Autorka rozhovoru: Marcela Beňová
