Vianočná dilema: Nosí darčeky Ježiško?

Úžasné na montessori pedagogike je to, že pokiaľ ju správne pochopíte, veľmi ľahko ju začleníte do svojho bežného a každodenného života. Táto metóda totiž dokonale sleduje prirodzené potreby dieťaťa a keď konáte v súlade s jeho záujmami, konáte montessori. Napriek tomu veľa ľudí verí, že existuje jedna oblasť života, ktorá je úplne nezlučiteľná s montessori metódou. Vianoce!

 

Ako sa s touto veľkou témou vysporiadať?

Jedným zo základných princípov montessori filozofie je, že dieťa si stavia základy svojich predstáv a vedomostí o svete okolo seba na skutočnosti. Či už ide o fyzické skúsenosti so svojim prostredím alebo reálne fakty a poznatky, ktoré mu sprostredkúvame ako rodičia či učitelia. Jednoducho povedané, nevymýšľame si niečo, čo neexistuje. Aj preto pre najmenšie deti do šesť rokov montessori odporúča pri výbere detských knižiek reálne príbehy miesto rozprávok o sedemhlavom drakovi.

Pýtate sa: “Musíme sa kvôli montessori princípom vzdať krásy Vianoc?” Alebo: “Vyhodíme z okna svoje zásady pre vianočné zvyky?”

 

Nosí sladkosti Mikuláš a darčeky Ježiško? Veľká otázka

Aby sme pochopili, ako sa tieto zvyky a “láskavé klamstvá” o Mikulášovi a Ježiškovi, podobne ako príbeh o Santa Clausovi, môžu týkať montessori, musíme si niečo povedať o prístupe montessori k predstavivosti.

 

Montessori filozofia rozlišuje medzi fantáziou a predstavivosťou.

 

Predstavivosť má reálne základy, a teda nachádza svoje korene v skutočnosti. Príkladom môžu byť vedecké objavy, ktoré vzniknú tak, že človek využije predošlé skúsenosti a existujúce reálne poznatky a ich spojením je tu zrazu niečo nové. Predstavivosť má pozitívny vzťah s realitou. Začína so skutočnými skúsenosťami a má tendenciu viesť k skutočnému výsledku.

 

Fantázia sa naopak odchyľuje od reality. Ide o ignorovanie alebo protirečenie toho, čo je pravdivé, možné a prítomné v reálnom svete. V skutočnom svete existujú krásne malé lietajúce zvieratá, ktoré sa túlajú okolo záhrady, ale sú to motýle, nie víly! Realita ponúka aj naozaj odvážnych hrdinov, ale tí nemajú svoju silu od rádioaktívnych pavúkov a nemusia bojovať s robotickými chobotnicami.

 

Montessori pedagogika rozlišuje fantáziu od predstavivosti.

 

Zvyčajne sa tvrdí, že hodnota takýchto fantastických príbehov je v alegóriách, ktoré ponúkajú. Príbehy superhrdinov sú napríklad určené na výučbu statočnosti a zodpovednosti. Lenže toto posolstvo v nich len ťažko nájde malé dieťa, ktoré je absolútne uchvátené fantazijnými prvkami bez akéhokoľvek reálneho významu. Skúste sa opýtať štvorročného dieťaťa, čo ho naučil Spiderman a pravdepodobne nedostanete prednášku o odvahe, skôr sa vám váš syn pokúsi chrstnúť do tváre zo svojej dlane pavučinu.

 

V raných rokoch života si dieťa buduje svoje chápanie sveta. Mária Montessori preto verila, že tomuto malému dieťaťu musíme prezentovať realitu v celej jej kráse.

 

Úprimné, čestné a čarovné

Vianoce sú kresťanské sviatky, ktoré ale bežne oslavujú aj neveriaci. Tradície sa na našom území prelínajú dodnes i so zvykmi, ktoré dodržiavali pohania pred príchodom kresťanstva, kedy sa slávil zimný slnovrat.

Veriace rodiny si rozpovedajú vianočný príbeh narodenia Ježiša, poznať by ho však mali aj ostatné deti. Je totiž súčasťou našej kultúry a počas celého obdobia sviatkov sa s ním a jeho hlavnými postavami budú stretávať, pokiaľ sa nebudú úplne vyhýbať spoločenským akciám či vianočným trhom. A tak ako dokážu neveriaci dodržiavať pôvodne kresťanské tradície, zdobiť hviezdou stromček, zapaľovať sviečky a jesť oplátky, teda oddeľovať zvyky od viery, tak je možné udržať si čarovné Vianoce zároveň čestné a úprimné bez imaginárnych bytostí, ktoré nosia darčeky či sladkosti.

 

Symboly Vianoc

 

  • Naplňte obdobie adventu spoločnými aktivitami, ktoré podporujú súdržnosť rodiny. Vyzdobte si spolu dom, zbierajte čečinu, pečte medovníky.
  • Hovorte o symboloch Vianoc. Viete napríklad, odkiaľ pochádza tradícia zdobenia vianočného stromčeka? Mal predstavovať blahobyt a kedysi na ňom boli orechy a jablká, až neskôr farebné ozdoby. Alebo, že štedrá večera bola v minulosti na Slovensku jačmenná či iná obilná kaša osladená medom? Prvý adventný veniec zas vyrobil pastor pre deti zo sirotinca, ktoré sa ho stále pýtali, kedy už budú Vianoce. Položil na zem drevené koleso z voza a každý deň na ňom zapálili jednu sviečku. Nájdite ďalšie príklady a spoločne s deťmi ich spoznávajte.

 

Ako sa vyhnúť sklamaniam a kde nájsť odpovede na pálčivé otázky?

Keďže montessori sa v prvých rokoch vyhýba podporovaniu fantazírovania, majú sa montessori rodičia úplne vzdať príbehov o Mikulášovi, Ježiškovi, či Santa Clausovi? Majú narovinu škôlkarovi oznámiť, že neexistujú?

 

Toto nemusí byť voľba “všetko alebo nič”. Existuje priestor pre rovnováhu. Inšpiráciou aj pre slovenské rodiny može byť prístup riaditeľky montessori škôlky Jessicy Langfordovej z Austrálie, ktorá prináša radu, ako uchopiť príbeh o Santa Clausovi. Rovnováhou je podľa nej prezentovať príbeh Santa Clausa ako presne to, čo je: príbeh. Zábavná, rodinná tradícia. Nie doslovná realita. Príbeh Santu sa stal takým hlboko zakomponovaným vo vianočných sviatkoch západnej spoločnosti, že sa stal súčasťou kultúry. Je to tradícia spojená s oslavou. Preto ho nemožno obísť. No Vianoce môžu byť veselé, zábavné a výnimočné aj pre dieťa, ktoré od začiatku vie, že Santa je len príbeh. S touto postavou sa navyše dnes už bežne stretávajú aj slovenské deti, v detských knihách o Vianociach, na nálepkách, v obchodoch. Čo im teda o ňom povedať? Jessica Langfordová to rieši takto:

 

  • V mojej montessori triede sa rozprávame o tom, že “niektoré rodiny hovoria o zvláštnej postave, ktorá sa volá Santa”. Nehovoríme: “Santa nás navštevuje na Štedrý večer”, ani nehovoríme: “Neexistuje nič také ako Santa.” Jednoducho uvádzame čestný fakt, že: “Veľa detí sa rozhodne hrať nejaké špeciálne hry, ako vešanie pančúch”…
  • Môžeme ísť dokonca tak ďaleko, aby sme povedali: “Keď si deti ráno kontrolujú pančuchy, sú plné darčekov.” Alebo sa opýtajú: “Prichádza Santa cez komín?” Často som odpovedala: “V mojom dome nikto nechodí komínom s darčekmi, dávame si ich v rodine navzájom.” Táto odpoveď deti zväčša úplne uspokojí.

 

Tento spôsob môžeme citlivo preniesť aj na naše pomery. Ak sa dieťa spýta konkrétnu otázku: “Dáva pod stromček tie hračky Ježiško?” Môžeme čestne povedať: “Veľa rodín zvykne hovoriť, že darčeky sú od Ježiška, ale v iných rodinách sú darčeky od mamy a otca.”

Neexistuje univerzálna rada. Každá rodina má iné zvyky, iné hodnoty, hranice, iný vzťah k tradíciám. A aj každé dieťa vníma svet po svojom.

 

Nadchádzajúce dni bývajú tie najkrajšie v roku. Rešpekt k zachovaniu ducha Vianoc bez potreby úplného popretia alebo potvrdenia či už Mikuláša, Ježiška alebo Santa Clausa, to môže byť vaša montessori cesta týmito nádhernými sviatkami porozumenia a lásky.

 

Autorka: Lenka Straková

Zdroj: voľný preklad www.montessorichild.com.au/blogs/news/15795640-monte-santa

Foto: www.pixabay.com