O tom, čo všetko na ňu vplýva, na čo nezabudnúť a ako pomôcť deťom, aby mali z tvorenia radosť. Táto téma sa týka tak bábätiek, ktoré začínajú používať svoje rúčky, ako aj predškolákov a školákov, u ktorých často vidíme nespávny úchop pera, príliš veľký tlak pri písaní, ale aj motorickú neobratnosť, či vôbec celkovú nechuť písať a kresliť.
Toto je prvý článok o zo série o grafomotorike.
Čo je grafomotorika?
Grafomotorika je súbor psychických činností, ktoré sú vykonávané pri písaní, či kreslení. Netýka sa teda len pohybov rúk, ale je výsledkom rôznych psychických funkcií človeka. Grafomotoriku ovplyvňuje naše vnímanie, myslenie, prežívanie, ale aj aktuálna nálada. Všetci máme skúsenosť, že keď robíme nejakú činnosť s dobrou náladou a v psychickej pohode, povedie to aj k lepším výsledkom. Myslime na to aj pri grafomotorickej činnosti detí a nevytvárajme tlak na dokonalosť. Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa pri písaní a kreslení uvoľnené a malo zo svojej práce radosť. V opačnom prípade sa môže u detí vyvinúť nechuť k akejkoľvek tvorivej práci za stolom…
Čo vplýva na grafomotoriku?
Úroveň vývoja hrubej a jemnej motoriky
Pamäť, pozornosť, mentálna vyspelosť
Úroveň koordinácie tela (hlavne oko – ruka) a artikulačných orgánov
Hrubá motorika
Motorika je schopnosť pohybu a je to nenahraditeľná súčasť vývoja dieťaťa. Hrubá motorika predstavuje pohyb, ktorý zabezpečujú veľké svalové skupiny. Zahŕňa schopnosť vzpriamene sedieť, stáť a chodiť. Koordinuje horné a dolné končatiny. Čím viac voľného pohybu a hier deťom doprajeme, tým lepšia bude ich obratnosť a pohybová presnosť. Už aj jednoduchá hra na naháňačku je dnes celkom vzácna a pritom taká potrebná na to, aby sa dieťa naučilo koordinovane behať.
Jemná motorika
Je zručnosť prstov a ruky. Zahŕňa drobné pohyby vykonávané malými svalmi napríklad pri uchopovaní a manipulácii s drobnými predmetmi. Jej vývoj vychádza z hrubej motoriky postupne od manipulácie s veľkými predmetmi až po tie úplne malé. Uplatňuje sa pri obliekaní, či domácich prácach (upratovanie, umývanie riadu). Práve tieto činnosti odrážajú úroveň schopností jemnej motoriky.
Jemnú motoriku si dieťa precvičuje strihaním, lepením, navliekaním goráliek, hrou so stavebnicou a ďalšími ručnými prácami. Je dobré ponúkať dieťaťu pestré aktivity na prácu rúk, používať rôzne techniky maľovania. Okrem štetca a pasteliek, môžu používať aj špongiu, prstové farby, pečiatky… Dôležité je, aby mali deti z tvorenia radosť.
Pozornosť a pamäť
Aby mohlo dieťa napísať písmeno, či číslicu, potrebuje si pamätať, ako vyzerá a sústrediť sa na správny ťah svojej ruky. Krátku pozornosť dokážu udržať už novorodenci, keď nadviažu očný kontakt. Neskôr dokážu sústredene sledovať napríklad závesný mobil, ktorý sa pomaly otáča. Ak v takýchto sústredených chvíľach bábätko nevyrušíme, budujeme pevný základ pre jeho schopnosť udržať pozornosť v budúcnosti. Stačí, ak sa rodič naučí všímať si, keď dieťa sústredene pracuje a jednoducho ho v takej chvíli neruší. Vďaka tomu sa dieťa môže do činnosti úplne ponoriť a schopnosť sústredenia sa bude časom predlžovať.
Pamäť dieťaťa môžeme už od útleho veku rozvíjať básničkami, riekankami a pesničkami. Pamäť sa zapája aj pri bežných činnostiach dňa, ktoré sa vždy opakujú. Môžeme napríklad obliekať dieťaťu veci vždy v rovnakom poradí. Neskôr sa môžeme hrať hru Čo chýba? Nájdeme tri veci, snažíme sa zapamätať si ich, potom ich prikryjeme a jednu z vecí vezmeme. Dieťa háda, čo chýba. Potom sa vymeníme – to je pre dieťa tá najzábavnejšia časť.
Keď už je táto hra ľahká, pridávame viac vecí alebo vyskúšame hru Čo sa zmenilo? Môžeme použiť čokoľvek, čo doma nájdeme, napr. lego – urobíme jednoduchú stavbu (alebo aj zložitú – podľa veku), dieťa si ju dobre prezrie a keď sa nepozerá (alebo pod dekou), na nej niečo zmeníme. Úlohou dieťaťa je zistiť, čo je inak, a zmeniť to.
Obmenou je vytváranie postupností, keď sa striedajú veci v rovnakom poradí, napríklad modrá, červená, žltá kocka. Kocky potom schováme a necháme dieťa, aby si skúsilo spomenúť, aká tá postupnosť bola a vytvorilo ju.
Deti veľmi baví, keď pri hrách používame netradičné veci a vznikajú všelijaké zábavné kombinácie. Stavebnicové kocky môžeme nahradiť vecami, ktoré nájdeme na rozličných miestach doma a vôbec spolu nesúvisia. Deti prechádzajú z izby do izby a vymýšľajú, čo také smiešne by ešte mohli vymyslieť, a tak nám vzniknú originálne kombinácie: vidlička, rukavica a k tomu napríklad plavky, mrkva a mikrobus…
Keď sú deti uvoľnené a zabávajú sa, tak sa učia najlepšie. Bonusom je aj to, že striedame pohyb a statickú aktivitu. Prajeme vám veľa radosti pri spoločných hrách!
Daniela Golisová
