CHYSTÁTE SA ZBAVIŤ PLIENOK TOTO LETO?

Pridajte sa do nášho kurzu a podpornej skupiny na facebooku

Bez plienok a bez stresu so zľavou 40% do 20.6.2024

 

Od prvej guľôčkovej dráhy po prvú prečítanú knihu

Čítanie nezačína písmenkami

A to ani zďaleka. Na to, aby sme sa naučili čítať, potrebujeme pripraviť celé naše telo. Je veľké množstvo čiastkových funkcií mozgu, ktoré sa musia rozvinúť, aby dokázal mozog vyhodnotiť zhluk znakov ako slovo.


Najskôr sa zameriame na oči.

Na ich kontinuálny sústredený pohyb a schopnosť sledovať líniu. Čím si ho deti precvičujú?

No predsa guľôčkovými dráhami:

  • sú rytmické
  • vedú deti ku koncentrácii
  • umožňujú im sledovať oboma očami líniu

Pritom taká blbosť…
No pozrime sa na to z pohľadu rozvíjajúceho sa mozgu. O čo mladšie dieťa, o to náročnejšie je pre neho guľu uchopiť do ruky, nasmerovať do otvoru, vložiť a pustiť. Pre také 9 mesačné dieťa je to ťažko dosiahnuteľná výzva, v roku náročná úloha. V roku a pol zábava. Ale vôbec nie zbytočná, pretože dochádza k opakovaniu. Čo je nesmierne dôležitá funkcia na zotrvanie pri jednej činnosti a sústredenie sa. Dieťa sa učí sústrediť pri činnosti, čo ho baví a nie tej, čo robiť „musí.“ A keď miluje autíčka, rovnako poslúži autíčková dráha.

A potom tie oči. Tým, že sa dieťa zrakom sústredí na to, aby loptičku alebo autíčko opäť zachytilo, tak si pripravuje očká na sledovanie línie. Táto schopnosť je nevyhnutná pre prečítanie prvého slova

Proste niekedy je v obyčajnej hračke skryté omnoho viac, ako si myslíme.

Než začneme čítať, musíme vedieť písať

Vedieť čítať s porozumením je jedna z najzložitejších funkcií ktoré zvláda ľudský mozog. Niekto cudzí interpretuje svoju myšlienku do „znakov“ a my ju dokážeme zopakovať a premýšľať o nej. Prečítať cudzí text a rozumieť mu je však dlhodobý proces. Než začneme čítať, musíme vedieť napísať naše myšlienky. Túto ľudskú schopnosť sa ako deti potrebujeme naučiť.

Teraz sa pozrieme na ruku…

Ľudské mláďatá sa rodia málo vyvinuté a ešte dlho potrvá, kým si osvoja schopnosti svojho druhu. Ruka sa vyvíja veľmi pomaly, učí sa koordinácii s okom a stále viac a viac zjemňuje svoje pohyby.

Aby raz dokázala písať, potrebuje sa zjemniť. Jemnomotorický vývoj je dlhý proces. Než začne ruka písať, mala by vedieť roztrhnúť papier, urobiť z plastelíny guľku, nalepovať nálepky, zdvihnúť zo zeme malý predmet, chytiť do ruky nástroj a použiť ho správne – lyžičku, kladivo, nožnice, nožík, pinzetu…

Tieto aktivity takmer nič nestoja a pritom sú pre budúci úspech tak veľmi dôležité.

  • Pinzeta
    Použitie pinzety je zložitý proces kedy sa dieťa zameriava na dva objekty – pinzetu, ktorá pracuje na základe ruky a to, čo ňou chceme nadvihnúť. Zo začiatku si deti pomáhajú tak, že prenášané predmety vložia druhou rukou. Vôbec to nevadí…
  • Valčeky
    Valčeky sú priam geniálnou pomôckou v príprave na písanie, zdokonaľujú zrakové vnímanie a priradenie správneho valčeka do správneho otvoru. Posilňujú písacie prsty tým, že deti držia valček za úchop. Obsahujú kontrolu chyby a ukazujú, že je normálne mýliť sa a túto chybu si opraviť. Vedú deti k opakovaniu a bavia ich.
  • Šmirgľové písmená
    Šmirgľové písmená sú už naozajstná pomôcka, za ktorú vďačíme Márii Montessori. Priamo pripravuje ruku na písanie. To, že sú písmená šmirgľové, prináša deťom hlboký hmatový zážitok a tvar písmena sa im ukladá do svalovej pamäte. Vďaka nej dokážeme písať „automaticky.“ Kontrast medzi doštičkou a šmirgľom zas podporuje zrakovú pamäť a keďže pri obchádzaní písmena písacími prstami ho aj vyslovujeme, aktivujeme zároveň sluchovú pamäť.

Než začneme písať, potrebujeme voľnú ruku

Teraz sa pozrieme na to, aké „stopy“ by mali deti za sebou zanechávať, než napíšu prvé písmenko. A prečo to nezačína na papieri.

Prvé nástroje sú mop a metla.

A veľký pohyb ramena. Metla, či metlička, ktorá zametá špiny alebo mop, ktorý „kreslí“ mokré čiary. Rovnako poslúži aj vysávač. Všetky tieto domáce práce sú pre uvoľnenie ramenného kĺbu nesmierne dôležité. Dieťa sa pri nich učí mieriť celou rukou a robiť súvislý pohyb rukou a pracovným nástrojom. Čiže presne to, čo chceme aby vedelo pri písaní…

Medzi ďalšie vhodné domáce práce pre deti patrí leštenie zrkadla či už handričkou alebo stierkou (alebo sprchového kúta z vnútra – to sa ľahko uprace), utieranie prachu prachovkou, ba dokonca aj vyberanie prádla z práčky do košíka. Pri všetkých týchto činnostiach prebieha opakovanie, zmysluplný cieľ a koncentrácia.

Učíme sa maľovať

Na zoznámenie s farbami odporúčam prsty. Namočiť do farby a odtlačiť na papier. Vhodné sú ľahko umývateľné prstové farby v malej mištičke a baliaci papier na zem. Dieťa si uvedomí, že farbu vie preniesť na papier a ostane po ňom stopa.

Prstové farby môžeme nahradiť vhodnými voskovkami s dlaňovým úchopom a kresliť na papier na zemi. Zo zeme sa môžeme odlepiť a kresliť na stenu (tabuľu). Na začiatok úplne postačí vlhká špongia alebo klasická „štetka“ a dieťa na tabuľu kreslí vodou. Neskôr môžeme pridať malý kúsok (cca. 3 cm dlhý) kriedy podporujúci trojprstový úchop.

Po zvislej tabuli môžeme použiť aj klasickú malú tabuľku na stôl. Dieťa v tomto štádiu bude iba čarbať a utierať. A presne tak to má byť. Pretože stále potrebuje posilňovať ruku a pripraviť ju na skutočné písanie.

Potom môžeme použiť papier na stôl a pridať všetky možné farby (postupne a v malom množstve). Či už pôjde o hrubé voskovky alebo o široké štetce a prstové farby. Stále je v bežné, keď dieťa len skúma, aké stopy jeho písadlá zanechajú. Na papier mu môžete nakresliť jednoduchý tvar a ukázať, nech skúsi kresliť iba v ňom. Je úplne v poriadku, keď bude zo začiatku vybiehať za čiaru. Je to taká nepriama príprava na linajky, v ktorých bude neskôr písať.

A potom ukážeme deťom pieskovničku. Presne tak, ako za čias Márii Montessori, keď deti písali najprv do múky. Do pieskovničky môžeme písať iba prstom alebo paličkou v tvare ceruzky. A po dopísaní obrázok vyčistiť. Pieskovničku používame samostatne na rôzne línie, ale aj so šmirgľovými geometrickými tvarmi, číslicami a aj písmenami.

Na prechod na papier a jemný pohyb s ceruzkou máme kovové tvary. Slúžia na obkresľovanie tvaru aj vnútorného rámu a tiež na šrafovanie obrázka. Sú to vlastne také omaľovávanky, ktoré si deti vytvárajú samé. Pracovať s nimi a s vhodnými ceruzkami pripravuje dieťa na to, aby čoskoro začalo písať na papier. A potom príde explózia písania.

Spoznávam písmenká

Kedy je čas začať sa učiť písmenká? Ako je možné, že niektoré deti už v 1,5 roku vedia celú abecedu a potom ju neskôr zabudnú? A koľko rôznych „úrovní“ máme pri spoznávaní písmeniek?

Toto čo je?

V prvom období otázok. Deti sú ako špongie a na všetko sa pýtajú ako sa to volá. Nasávajú všetky názvy. A presne to isté majú aj s veľkou tlačenou abecedou. Vidia ju všade a tak sa na tie zvláštne znaky pýtajú, že čo to je. Samozrejme nie všetky deti. Niektoré uchvátia zvieratká, iné dopravné značky a ďalšie zas čísla alebo značky áut. Dôležité je v tomto období podporiť záujem dieťaťa. Toto obdobie je typické pre deti vo veku 1,5 až 3 roky.

Toto je „moje“ písmenko

Niekedy okolo 3 roka príde docvaknutie, že tie písmenká majú aj iný ako „ozdobný“ zmysel, že v sebe schovávajú šifru a dospelý ju vie identifikovať. A zistia, že ich meno sa dá napísať písmenami. To prvé si väčšinou dobre zapamätajú a objavujú ho všade. Dokonca aj zalomená vetvička na zemi môže byť L ako Leo alebo gumička do vlasov O ako Olívia 🙂

Prečo deti neučíme A ako autobus

Lebo to je básnička, ktorú sa vedia naučiť naspamäť. My chceme aby to písmenko počuli… Čiže postup je presne opačný. Dieťa vôbec nemusí tušiť ako písmenko D vyzerá, ale v slove dom ho počuje na začiatku. A na toto musí sluch dozrieť.

Ktorými písmenkami začať?

Mária Montessori učila deti písať písaným písmom. V tradičných montessori materských školách sa ním deti učia písať stále. Lenže deti všade obklopujú veľké tlačené písmenká, a keď prejavia záujem, je dobre začať práve nimi.

Keď deti začínajú písať…

Používame pohyblivú abecedu. Vyložíme si nejaký obrázok alebo miniatúru a deti priložia písmeno, na ktoré toto slovo začína. Toto písmeno pre nich reprezentuje celé slovo. Podstatné je, či dieťa písmenko počuje, jeho tvar mu môžeme pomôcť nájsť v abecede. Na zapamätanie tvaru písmen používame hlavne šmirgľovú abecedu. Je geniálna v tom, že deti si zapamätajú tvary písmen svalovou pamäťou, tým, že opisujú písmenká prstami.

Tak ako ľudia v minulosti nepoužívali pri písaní samohlásky, to často robia aj malé deti. A tak slovo TRAKTOR napíšu ako TRKTR. Preto je dôležité voliť vhodné prvé slová ktoré deťom na písanie ponúkame.

A takéto slová nájdete v sade kartičiek píšem prvé slová.

V tomto štádiu deti netušia, ako čítať. Pretože prečítať cudziu myšlienku z papiera je omnoho ťažšie ako niečo napísať, dokonca nevedia prečítať ani to, čo napísali oni.

A zrazu to príde…

Je to taký malý veľký zázrak, keď v tej malej hlavičke preblikne a zrazu v pismenách P E S nájdu slovo PES. Tá radosť v detských očiach je na nezaplatenie. Je to jeden z najväčších detských objavov, keď samé pochopia, že slová sa skladajú z písmen.

Ako toto WAU podporiť?

Výberom správnych slov. Pre deti sú na čítanie najvhodnejšie jednoslabičné slová, kde sa striedajú spoluhlásky a samohlásky (PES, OKO, DOM). A neskôr jednoduché dvojslabičné slová. Presne takéto slová sme vybrali do sady kariet Píšem prvé slová. Sú overené na vlastných deťoch, keď objavovali čítanie a písanie a aj na mnohých deťoch v škôlkach.

Od jednoduchých slov k čítaniu

Poznáte trojzložkové karty? A viete, že deti ich najviac milujú, keď k nim pridáte aj miniatúrky?

Sú to kartičky, ktoré sa skladajú z obrázka a napísaného slova. Jedna sada kartičiek je prestrihnutá (obrázok a text je rozdelený na 2 kartičky) druhá sada je kartička s obrázkom a textom.

S kartičkami sa pracuje tak, že dieťa si rozloží kartičky, na ktorých je len obrázok. Kartičky, na ktorých je napísané slovo, má dieťatko na kôpke a po jednom si ich číta a po prečítaní ich prikladá k obrázku. Nakoniec dieťa svoju zloženú kartičku porovná s tou celou.

Ak trafíte záujem dieťaťa, máte vyhraté… K miniatúram Safari od nás dostanete tieto kartičky mailom.

Postupne sa od čítaniu slov môžete presunúť k čítaniu viet. Tie môžete deťom napísať vo forme vtipných „príkazov“ ako napríklad VYPLAZ JAZYK. DAJ SI ČOKOLÁDU. Alebo SKÁČ NA JEDNEJ NOHE. A dieťa po prečítaní tento „príkaz“ vykoná…

V knihe hľadám slová, nielen obrázky

Ku knihám je dobré deti viesť, odkedy prejavujú záujem. Ukázať im, ako sa listujú a „čítať“ si spolu obrázky, čo tam uvidia. Až raz prejavia záujem aj o písmenká.

Vytvorte si minipríbeh

Fotíme takmer stále a veľa. Jeden deň sa skúste cielene zamerať na všetky dôležité aktivity dňa a nafoťte ich s hlavným hrdinom. Vytlačte fotku a k nej jednoduchú vetu. Takáto knižka môže byť písaná v prvej osobe. Uvediem príklad na knižku na tému „moje ráno.“

  • Vychádza slnko. (fotka pohľad z okna)
  • Ešte spím. (fotka spiaceho dieťaťa)
  • Zobudil(a) som sa. (fotka v posteli s otvorenými očami)
  • Umývam sa v kúpeľni. (fotka pri umývadle)
  • Prezliekam si pyžamo. (fotka pri obliekaní)
  • Raňajkujem chlebík s maslom. (fotka pri raňajkách)
  • Toto je moje ráno.

Takto nejako vyzerá prvá domáca kniha. Mapuje niečo, čo je bežné a zároveň tak jedinečné pre Vaše dieťa. Takto si môžete spraviť knižky z dovoleniek, návštev babiek a dedkov, celého dňa, obľúbeného ihriska. Proste čohokoľvek, čo má vaše dieťa rado. Práve takéto osobné knižky sú pre deti pokladom, ktorý chcú stále a každému čítať.

Staršie deti si takéto knižky môžu ilustrovať a samé písať. Napríklad ako denníček z dovolenky.

Vyberte vhodné prvé knihy

Knižky by mali byť pútavo písané, s dávkou detského humoru a krásnymi ilustráciami. A zároveň by mali mať málo textu. Ak je textu na strane veľa, deti to odrádza. Taktiež by knižka nemala byť veľmi hrubá. Na začiatok úplne stačí milé príbehové leporelo.

Naše deti veľmi zaujali príbehy od Kataríny Macurovej. Spĺňajú úplne všetko. Aj začínajúci čitateľ knižku prečíta jedným dychom. Maťka zaujal príbeh o priateľstve Lily a Momo alebo Kde je tá pravá lopta. Úplne prvú knihu, ktorú prečítal na jedenkrát sám, je kniha Blcha Teo.

Ako ďalej?
Podporujte deti v čítaní a dajte na ich výber. Je jedno, čo čítajú, dôležité je, aby ich to bavilo. Zaujímajte sa o to, čo si prečítali, diskutujte, ako to asi dopadne. Práve takto sa učia deti čítať s porozumením a nie len mechanicky nahlas prečítať text.

Buďte im vzorom a čítajte si pred nimi. Rozprávajte im o tom, prečo vás tá kniha zaujala. Svet kníh je krásny.

Podobné články