Predstavte si deti, ktoré sú v poznávaní sveta odkázané samy na seba. Učia sa to, čo práve spozorujú, prírodu skúmajú nie z učebníc prírodopisu, ale na vlastných nohách v lese, a nedostávajú za to známky. Takémuto systému sa hovorí unschooling, a aj keď je v našich končinách zakázaný, v Českej republike sa postupne dvíha vlna diskusií, ktorá žiada, aby mali rodičia pri vzdelávaní detí väčšiu slobodu. Napríklad aj nevzdelávať.
Veľmi stručná história
Zakladateľom unschoolingu je americký pedagóg a priekopník v oblasti teórie práv detí John Holt. Ten sa mnoho rokov neúspešne pokúšal prispôsobiť školský systém tak, aby čo najviac vyhovoval detskej psychike a potrebám. Keď sa mu to nepodarilo, rozhodol sa skúsiť to inak – vytvoril vlastný koncept vzdelávania, ktorý má byť dokonale prispôsobený detskej povahe.
Unschooling by sme mohli preložiť aj ako akési oslobodenie, vytrhnutie z područia školského systému. Jeho hlavným odkazom je porozumenie, ako sa vlastne deti učia. Malé deti zhruba do šiestich rokov objavujú svet okolo seba prirodzene. Chuť učiť sa je v nich „naprogramovaná“ a majú ju skrátka v génoch. Netreba im hovoriť, kedy majú vysloviť mama, začať chodiť, že na zemi je zaujímavý kamienok, ktorý musia zdvihnúť a nevyhnutne ho preskúmať. Učia sa vďaka vnútornej motivácii, chuti poznávať, bez nevyhnutnej potreby dospeláckeho vedenia. A čo je hlavné – učenie milujú.
Prečo sa škola a unschooling vylučujú?
Unschooling upozorňuje na niekoľko vecí, ktoré škola robí proti detským potrebám a ktoré nevyhnutne vedú k tomu, že dieťa stráca do učenia chuť, prípadne sa zameria na učenie nie ako na spôsob naučiť sa niečo nové, ale ako cieľ si stanovuje napríklad získať uznanie rodičov, učiteľov, potrebu poraziť spolužiakov a podobne.
Prečo sa unschooling stavia do rozporu s klasickým školským systémom?
- Unschooling narozdiel od školy odmieta vytvárať normy, kedy sa má dieťa naučiť čítať, písať, počítať, rovnako ako normy, čo je pre dieťa dôležité. Verí, že skôr alebo neskôr si dieťa nájde cestu k tomu, čo bude potrebovať.
- Unschooling odmieta známky, ktoré podľa neho nedokážu objektívne odrážať skutočné schopnosti a vedomosti dieťaťa. Známky neslúžia deťom, ale učiteľom, rodičom a systému. Naviac vedú deti k zbytočnej frustrácii a súťaživosti.
- Učenie prebieha podľa zástancov unschoolingu nepretržite, nielen v škole od ôsmej do druhej. Učí sa aj na prechádzke, pri nákupe, rozhovore s rodičmi. Tento poznatok je veľmi dôležitý, pretože rodič si môže položiť základnú otázku – kedy sa dieťa učí to, čo je preňho v živote naozaj dôležité?
- Unschooling nesúhlasí s tradičným rozmiestnením detí do tried podľa veku. Naopak, dieťa pre svoj vývoj potrebuje množstvo podnetov od iných dospelých aj detí. Vekovo zmiešané sociálne skupiny sú ideálnym prostredím na výchovu dieťaťa.
- Dieťa sa učí len to, čo je preň v danú chvíľu dôležité. To znamená, že sa skôr či neskôr naučí prirodzene prepájať získané vedomosti a informácie, uplatniť ich a vnímať veci v súvislostiach. Toto je jedna z vecí, ktoré školský systém nedokáže.
- Systém unschoolingu sa nestavia na myšlienke autority a podriadenosti. Naopak, rodičia musia byť schopní vložiť plnú dôveru do vedomostí, záujmov a zrelosti svojho dieťaťa. Robia ho zodpovedným za svoje myslenie a konanie.
- Unschoolingu sa nedá uprieť dôležité plus. Učí deti pýtať sa, kriticky myslieť a rozvíjať sa aj v iných ako štandardných predmetoch. Ak je doma s rodičmi, nie je odtrhnuté od sociálnych väzieb, môže sa učiť rodinným vzťahom, starostlivosti o súrodencov, intenzívne vnímať vzťah medzi rodičmi. Inak povedané, učí sa dávno zabudnutú rodinnú výchovu.
Unschooling je terčom kritiky, nepochopenia, ale aj nezvládnutia zo strany rodičov
Unschooling môže znieť na prvý pohľad super. Veľké množstvo slobody, možností, otvorené dvere. Predovšetkým rodičia unavení výchovou môžu byť na pochybách, či by nemali dieťa zo školy jednoducho vziať a skúsiť to inak. Treba si však uvedomiť, že unschooling tiež obnáša isté pravidlá. V prvom rade je stále nelegálny a minimálne na Slovensku to tak ešte dlho zostane. Unschooling si vyžaduje absolútnu zrelosť rodiča, ktorý bude musieť byť dieťaťu po ruke, vysvetľovať, jemne usmerňovať a prenášať naňho svoju dôveru.
Unschooling tiež nie je domáce vzdelávanie a odmieta učenie predmetov tak, ako to nastavil školský systém. Teda nejde o klasické učenie matematiky, angličtiny či prírodovedy. Dieťa sa učí o všetkom okolo seba a to, na čo sa práve zameria. Na druhej strane toto vnímajú zástancovia unschoolingu najlepšie – absolútnu slobodu v myslení, tvorení a spoznávaní, čo je nielen zaujímavejšie, ale aj pestrejšie.
Unschooling sa však, podobne ako domáca škola, zatiaľ nestretáva s veľkým pochopením. Mnoho rodičov si nemôže dovoliť obetovať zamestnanie, pretože sú viazaní na finančný príjem, a prácu by nedokázali skĺbiť s celodennou starostlivosťou o dieťa. Veľa z nich sa častokrát ani necíti kompetentne, nemajú pocit, že by dokázali vysvetliť deťom zložitejšie informácie. Napríklad mamička Janka, ktorej sme sa opýtali na názor na unschooling, odpovedala:
„Nedávno sa ma syn opýtal, ako funguje zrak a úprimne, nevedela som mu odpovedať. Tieto a podobné otázky ma vždy prekvapia a neviem to riešiť inak ako Googlom. Na druhej strane keď tú otázku nadhodil na hodine, učiteľ im to vysvetli tak dobre, že sa môj syn nevedel večer odtrhnúť od encyklopédie.“
Či už u nás unschooling v budúcnosti dostane alebo nedostane šancu, nastavovať zrkadlo štandardnej škole a byť otvorený vziať si z iného vzdelávacieho systému niečo pre seba, je vždy dobré. Ako rodičov nás táto možnosť robí slobodnejšími, ako učiteľov tvorivejšími. A to je dnešnej dobe, keď si máme z čoho vyberať, naozaj skvelé.
Napísala: Marcela Beňová
Foto zdroj: pixabay.com
