Viac než striktne vytýčený cieľ je v Montessori pedagogike dôležitá cesta, ktorá je pre každé dieťa špecifická a osobitá. Preto vás neprekvapí, že aj jej zásady sú uvoľnené, nezväzujú dieťa ani učiteľa a ponúkajú im veľa slobody a priestoru. Tie najdôležitejšie princípy presahujú školské lavice a uplatníte ich v každej oblasti života.
Pomôž mi, aby som to dokázal sám
Mnoho rodičov si Montessori pedagoogiku spája s uvoľnou hodinou, kde si každé dieťa robí, čo chce a kde neplatia žiadne pravidlá. To však nie je pravda. Na dieťa sú rovnako kladené požiadavky, avšak iným spôsobom. Jeho úlohou nie je sedieť, počúvať a prikyvovať, ale aktívne sa zapájať. Učenie si vyžaduje jeho plnú prítomnosť, pozornosť, aktivitu.
Dieťa si musí potrápiť hlavičku, premýšľať samo, skúšať a úlohou učiteľa je pomáhať mu, aby dokázalo objaviť riešenie. Aktívne zapojenie do vyučovacieho procesu zároveň šetrí čas. Deti pochopia učivo rýchlejšie a osvoja si ho hlbšie a kvalitnejšie. Opakovaním si naučenú látku len upevňujú. Aký je to rozdiel oproti hodinám, kde dieťa len neprítomne sedí, kým jeho myšlienky patria oveľa príjemnejším veciam než výkladu učiteľa. To, čo si neprinesie z hodiny, musí potom samozrejme doháňať doma.
Rozvíjam najmä sám seba
Každé dieťa potrebuje skúšať, zapojiť sa, nebáť sa použiť vlastnú logiku, predstavivosť, otestovať svoje schopnosti. Úspech prebúdza samostatnosť a sebadôveru, neúspech motivuje k trpezlivosti a vynaliezavosti. Malý žiačik sa tak veľa učí – nielen o svete, ale najmä o sebe.
Prostredníctvom učenia dieťa spoznáva, čo tvorí jeho vnútorný svet. Je to láska k technike, vytrvalosť a schopnosť spolupráce? Alebo ho priťahuje umenie, má bohatú zásobu fantázie a neprekáža mu pracovať bez spoločnosti ostatných?
Dieťa potrebuje viac než len získavať vedomosti a zručnosti. Musí sa naučiť spoznať svoje slabé a silné stránky, oceniť ich a dôverovať im. Pretože práve schopnosť porozumieť sám sebe a svojmu nadaniu utvára budúcnosť detí.
V učení sú dôležité dve veci: ocenenie a chyba
Jedno z pravidiel Montessori pedagogiky hovorí: „Ak je dieťa často kritizované, učí sa odsudzovať.“ Dieťa by sa pri učení malo viac stretávať s uznaním a pozitívnym ohodnotením svojej práce. Pochvala by sa však nemala stať hnacím motorom práce. Prirodzenosťou detí je, že hlavnou motiváciou učenia je samotná radosť z učenia.
Pochvala má zostať súčasťou láskyplnej komunikácie. Dieťa má cítiť učiteľovo ocenenie za vykonanú prácu. Veľkou chybou je chváliť malého študenta neúprimne, prehnane alebo „motivačne“. Deti rýchlo vycítia, že sú chválené len pre povzbudenie a vlastná práca v ich očiach stratí na hodnote. Rovnako ako dôvera v učiteľa. Pochvala sa nemá stať ani odmenou či lákadlom, pretože dieťa oberá o pravý význam učenia.
Dieťa sa zároveň musí učiť prijímať chyby ako súčasť procesu zdokonaľovania a rastu. Chyba nie je prekážkou, ale normálnym a nevyhnutným krokom pri zlepšovaní vlastných schopností a učení. Zbytočnou kritikou dieťa naučíme, aby sa chybám vyhýbalo, namiesto toho, aby ich opravovalo a učilo sa z nich. Ak mu naopak pomôžeme, aby chyby prijalo ako súčasť života, naučí sa lepšie znášať a odpúšťať aj pochybenia ostatných.
Pozornosť a čas
Ak dieťa proces učenia zaujme, dokáže sa doň naplno ponoriť a sústrediť sa tak hlboko, že sa od rušivých podnetov okolo seba úplne odstrihne. Pri práci, ktorá si získala jeho plnú pozornosť vydrží sedieť nekonečne dlhý čas. Zdanlivo rutinná opakovaná činnosť ho natoľko pohltí, že nevníma nič iné.
Z toho vyplýva aj zásada pre rodičov a učiteľov. Nesnažte sa dieťa za každú cenu zapojiť do konkrétnej činnosti, ani ho nerušte pri tej, ktorá si jeho pozornosť získala. Detské zaujatie obvykle korešponduje s určitým stupňom osobného vývoja. Sú týždne, keď dieťa donekonečna stavia a hneď nato búra vežu z kociek. Iné dni potrebuje len pastelky a donekonečna tvorí umelecké diela. Inokedy ho najviac teší prelievať vodu, objavuje zvuky okolo seba, alebo sa pýta na farby.
V týchto dňoch nemôžete dieťaťu darovať viac než svoj čas. Obrniť sa trpezlivosťou a namiesto tvorivých a zábavných hier ho nechať spoznávať svet okolo seba – aj za cenu, že vznikne neporiadok, alebo nevytvoríte nič, s čím by ste sa mohli pochváliť pred ostatnými mamičkami. Nechať dieťa učiť sa hrou podľa vlastných potrieb je však najviac, čo preň môžete urobiť.
Autorka: Marcela Beňová
