Červeno-modré tyče: ako na to

Dokáže štvorročné dieťa sčítať a odčítať? S červeno-modrými tyčami áno. Ukážeme vám, čo všetko sa s nimi dá vymyslieť.

Predstavme si materiál:

Pomôcku tvorí desať tyčí, najdlhšia má 1 meter a všetky ostatné sú o desať centimetrov kratšie. Po desiatich centimetroch sa tiež striedajú úseky červenej a modrej farby.

Na priraďovanie pojmu k množstvu vám budú stačiť iba tyče samotné. Neskôr ale prikladáme k množstvu aj symbol, budete teda potrebovať aj kartičky s číslami od 1 do 10. Tie si môžete kúpiť alebo jednoducho vytlačiť a pre dlhšiu životnosť zalaminovať. Ako si doma vyrobiť samotné tyče sme podrobne písali tu. Môžeme ich ponúknuť deťom vo veku okolo 4 rokov. Kontrolou chyby pri tomto materiáli je prepočítavanie dielikov.

Čo pomôcka rozvíja? Dieťa pochopí a dokáže si priradiť pojem k množstvu. Koľko rodičov sa chváli potomkami, ktorí vedia narátať do desať. Je však rozdiel medzi tým, keď dieťatko menuje čísla ako básničku a keď si skutočne uvedomuje, čo znamená 5, 3, 9…

Červeno-modré tyče prinášajú zmyslovú skúsenosť s množstvom od 1 do 10, dieťa jasne vníma poradie čísel. Počet sa vníma ako celok, 5 je jedna celá tyč. Dieťa tiež získava zmyslovú skúsenosť s čítaním, odčítaním a dokonca aj s trochou násobenia.

S tyčami robíme viacero vecí, preto máme viac postupov.

Postup 1 – priraďujeme pojem k množstvu:

Tyče prenesieme neusporiadane na koberček. Ukladáme ich pod seba vždy tak, aby červený dielik bol vľavo na kraji koberca. „Maťko, aha, ako položíme tie tyče. Kladieme ich vždy tak, aby bol červený dielik tu na kraji…“
Predpokladáme, že dieťa pracovalo s červenými tyčami. Necháme ho, aby ich uložilo pod seba, od najdlhšej po najkratšiu.
Spravíme rečovú lekciu. Vytiahnite pred dieťa najkratší dielik. „Toto je jeden.“ Položte ho pred dieťa a vyzvite, aby ho prepočítalo a zopakovalo: „jeden“. Potom vytiahneme druhú tyč a povieme: „Toto je dva.“ Ukážte na červenú a modrú časť a rátajte: „Jeden, dva“. Položíme pred dieťa, povzbudíme ho, nech pomenuje a potom nech aj prepočíta. Vytiahnite tretiu, pomenujte, prepočítajte. Opäť ide dieťa. Snažíme sa, aby vnímalo tyč celostne, najskôr ju má a až potom prepočítať dieliky. Na záver uložíme tyče vedľa seba a každú pomenujeme.
Nasleduje druhý (ukáž mi 2, podaj 3, sem polož 1) a tretí (čo je toto?, poznáš túto tyč?) stupeň rečovej lekcie.

Takto postupne predstavíme všetky tyče. Ďalšie tri môžete vyskúšať hneď na druhý deň. Vždy pritom majte na koberčeku vyložených všetkých desať tyčí naraz, aby malo dieťa predstavu o desiatkovej sústave. Keď ich po ukončení práce ukladáte na miesto, začínajte od najdlhšej.

Postup 2 – priraďujeme čísla:

Rozložte tyče neusporiadane na koberček. Vyberte si kartičky s číslami od 1 do 10. Tie poukladajte na spodok koberca.
Prikladajte spolu s dieťaťom čísla k príslušným tyčiam.
Dieťa potom môže pracovať samé. Napríklad usporiadať tyče od najdlhšej po najkratšiu, priradiť čísla, spoločne môžete prepočítať, opakovať si postupnosť od 1 do 10.

Vyskúšať môžete aj vzdialené hry. Na jednom koberčeku máte len čísla, na druhom tyče. Vyberiete číslo, dáte dieťaťu, aby prinieslo správnu tyč a prepočítalo. A naopak. Podáte tyč a dieťa prinesie číslo.

Postup 3 – sčítame a odčítame:

Príprava na sčítanie: Tyče sú usporiadané na koberci aj s číslami. Môžeme povedať: „Táto tyč je riadne dlhá, však? To je 10, áno. Táto pod ňou je 9. Koľko potrebujem, aby bola 9 dlhá ako 10?“ „Pridá sa jedna.“ Zoberiete najkratšiu tyč a priložíte vedľa tyče 9 a pridáte aj kartičku. „Koľko potrebujem, aby osem bola rovnako dlhá ako 10?“ „Pridajú sa dva.“ Vždy priložíme kratšiu tyč k dlhšej a na jej posledný dielik položíme číslo.

Keď prídete k 5, poviete: „Koľko potrebujem, aby som 5 mala ako 10?“ A poslednú tyč jednoducho prevrátite. Priložíte číslicu 5. „Je to 5.“

Príprava na odčítanie: Tyče ostanú ako po cvičení pri sčítaní. Tentokrát odčítame, teda rozkladáme čísla. Ukladáme ich naspäť pod seba, ako pri základnom usporiadaní. Pritom komentujeme: „Keď zoberiem z 10 1, ostane mi 9.“ Atď.